Článok Prehliadka Pamukkale

Biely travertínový kopec Pamukkale je už vidieť naozaj zďaleka. Keď schádzate z hôr do Denizli a zastavíte na vyhliadke, tak si hovoríte "to biele na obzore to je naozaj ono? "A je. Vlastné mestečko Pamukkale bolo pôvodne len poľnohospodárska dedina v úrodnom údolí. Teraz tu kvitne turistická mašinéria suvenírov a reštaurácií – niektoré napodiv za slušné peniaze i len kúsok od vstupu. Oficiálne vstupy sú dva – jeden hlavne pre miestnu pod kopcom a druhý komerčné / autobusový na kopci na kraji ruín Hiearopolis. Ak idete po vlastnej osi a prídete ešte relatívne skoro, tak môžete zaparkovať priamo pod kopcom pri parku s jazierkami napájanými vodou z minerálnych prameňov Pamukkale. Potom už nezostáva než stúpať do kopca k vstupu do areálu. Prvý pocit z miesta asi nebude úplne super – bazény a celkovo moc překultivovaná oblasť pod travertíny vás najskôr za srdce nechytí.

Už na prvý pohľad je vidieť, že k spodnému vstupu nezachádza cestovky, pretože hustota návštevníkov je tu výrazne nižšia ako hore. Aj táto spojnica sa počas dňa veľa zapĺňa, lebo tu sú umelo vytvorené kúpacie bazéniky. Pri vstupe si musíte dať dole topánky, stráženie to pozorne stráži. Kto si zabudne okuliare proti slnku, trpí, lebo ostré svetlo odrážajúce sa od všadeprítomného povrchu úplne páli.

Keď sa pred rokmi postavili umelé kúpacie bazéniky, návštevníci sa zhrozili, ako sa celý tento zázrak prírody zmršil, ale po rokoch je väčšina betónu „porastená“ vápencom a už to nevyzerá tak tragicky.

Pozdĺž výstupové cesty od spodnej vstupnej brány do Hiearopolisu je hneď niekoľko kúpacích bazénikov s mazľavým vápencovým blatom a hĺbkou tak do metra.

Pozdĺž výstupové cesty tečie v koryte malá „riečka“ – obľúbené miesto na osvieženie väčšiny návštevníkov Pamukkale.

Tesne pred koncom výstupovej cesty sú konečne k videniu krásna prírodné jazierka.

Cez jazierka je vidieť takmer celé mestečko a jazero s ostrovom, po ktorom sa preháňajú miestnej na loďkách a šlapadlách.

Na vrchole výstupové cesty sú úplne najväčšie davy – kúpajúcich sa tu stretávajú s ľuďmi, čo sa motajú v rozvalinách Hiearopolis. Preto je prekvapujúce, že len pár desiatok metrov vedľa v nadväzujúcom parku nie je prakticky ani noha. Pritom výhľad na jazierka je ešte lepší ako z výstupovej cesty.

Cesta parkom je zaujímavá aj vďaka niekoľkým pohľadom do kraja. Hneď skraja vás prekvapí rozsiahla oblasť vyschnutých travertínov – nie je dôvodom nedostatku vody riečka odvádzajúci vodu na kúpacie bazéniky?

Pri pohľadoch z parku je vidieť, že oblasť je o niečo rozľahlejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Okolité kopce majú medzi 600–800 metrov nad morom.

Najkrajší pohľad na celé Pamukkale je z východu – tu sa naozaj oplatí zastaviť a kochať sa. Tu odpustíte aj tie šialené davy, ktorých ste súčasťou.

Počas popoludnia sa to tu ešte viac zahustí – aj zúčastňujúce organizovaných zájazdov sa chcú osviežiť.

Nie je nič lepšie po návšteve Pamukkale, než si kúpiť v jednej z mnohých miestnych reštaurácií kebab a posadiť sa do parku as miestnymi relaxovať pri jazere pod Pamukkale.