Pláže a promenáda v Marmaris

Po „nekonečné“ promenáde sa dá ísť v podstate buď juhozápadným smerom do susedného Icmeler (opis tohto pochodu tu) alebo opačným smerom do starého mesta. Za promenádou je jeden hotel za druhým a nezastavaných prieluk je naozaj len málo.

Na celom Marmarisu je najkrajší výhľad na hory dvíhajúce sa z polostrovu Bozburun. Je to vlastne aj prvý pohľad, ktorý tu uvidíte, keď budete prechádzať horské sedlo nad Marmaris.

Kto je zvyknutý z iných tureckých letovísk na veľké vlny, tak tu je nenájde. Aj takto obrovská zátoka je dokonale chránená a po väčšinu dňa je hladina za pekného počasia ako zrkadlo, čo je ideálne pre milovníkov plávania.

Marmaris je obľúbenou zastávkou pre obrovské výletné lode, ktoré tu minimálne obdeň môžete vidieť kotviť či v podvečer odchádzať smer Bodrum.

Uhol pohľadu celkom skresľuje a divák má pocit, akoby kapitán zaoceánskych lodí chcel napodobniť osud Costu Concordia.

Vlastné promenáda je príjemná hlavne v tom, že po nej nejazdí ani motorky ani autá. Len sa tu trošku motajú cyklisti.

Pláž v Marmaris je bohužiaľ veľa úzka a na väčšine miest nadobro zastavaná lehátkami. Tak je napodiv najlepšia verejná časť pláže, kde je takmer vyľudnené.

Priamo nad starým mestom sa dvíha hrebeň, po ktorom vedú džípové cesty vhodné ako zaujímavá vyhliadka na mesto. Ešte vyššie čnie tisícová hora Babadag. Toto pohorie ale nepôsobí tak zaujímavo a dramaticky ako hory na druhej strane zátoky. Navyše sú napodiv z úplne inej červenkasté horniny.

Marmaris má dva prístavy – jeden veľký jachtový a druhý, odkiaľ vyráža na plavby výletnej lode. Tu stretnete nespočetné množstvo naháňač vychvaľujúci zrovna ich výlet, hoci majú väčšinou úplne rovnaký ako ten, ktorý má loď vedľa.

Staré mesto v podstate začína na križovatke ulíc u sochy Atatürka.

Aj podvečernej pohľady majú tu svoje čaro.