Článok Prehliadka Čáslavi
Prechádzka mestom husitského vojvodcu Jana Žižku
Kráľovské mesto Čáslav vzniklo za vlády Přemysla Otakara II. v roku 1264. Stred mesta si zachoval starobylý ráz, preto bolo historické jadro mesta vyhlásené mestskou pamiatkovou zónou. Historické centrum mesta obklopuje z časti zachované pôvodné opevnenie s jednou zachovanou vežou. Do mestskej pamiatkovej zóny ďalej patrí mnoho cirkevných i svetských stavieb.
Námestia Jána Žižku z Trocnova s radnicou
Stred mesta si zachoval gotický pôdorys s veľkým centrálnym námestím a pripojenú pravouhlú uličnú sieť. Mesto je silne späté s husitským hnutím a postavou Jána Žižku, a preto nie je divu, že námestie sa volá Jana Žižku z Trocnova.V Čáslavi došlo k vyhláseniu „Štvor artikul pražských“, ktoré boli na začiatku júna 1421 vyhlásené za krajinský zákon a stali sa základným programom husitstva. Okrem toho bolo podľa starých letopisov po smrti uložené telo Jána Žižku najprv v Hradci Králové a potom tajne prevezené do Čáslavi. Koncom roku 1910 boli v zamurovanie výklenku v kostole sv. Petra a Pavla kosti a časť lebky sa zjavnou jazvou nad ľavú očnicou. Podľa výskumov ide pravdepodobne o pozostatky Jána Žižku.
Baroková radnica
Námestie dominuje výrazná baroková stavba radnica z roku 1770. Sídli tu mestský úrad a vo vnútri budovy sa nachádza Žižkova sieň, kde je možné vidieť nájdené ostatky Jana Žižku z Trocnova.
Štvorcová fontána a mariánsky stĺp
Na námestí je tiež k videniu pamiatkovo chránená pieskovcová klasicistický fontána z konca 18. storočia a barokový mariánsky stĺp z rokov 1745–46, upravený v roku 1854 so sochou Immaculaty.
Pomník Jána Žižku
Jan Žižka navštívil Čáslav mnohokrát. Okrem iného sa zúčastnil tzv. Čáslavská snemu v dňoch 3 až 7. júna 1421.Husitskému vojvodcovia je vzdaný hold pomníkom umiestneným v parčíku na námestí. Pieskovcová socha stojaceho vojvodca je postavená na hranolovou podstavci. Autorom pomníka odhaleného v auguste 1881 je Josef Václav Myslbek.
Pomník Matúša Ulického
Cestou z námestia ku kostolu narazíme na pomník Matúša Ulického. Ide o osemboký kamenný stĺp s hlavicou nesúci kalich. Pomník vytvoril Bohumil Kozák v prvej polovici 20. storočia. Pomník pripomína čáslavského kaplána Matúša Uličného. Ten bol pre podozrenie z podnecovania sedliackych povstaní na Kouřimská a Čáslavská kruto mučený a 11.9 1627 v Čáslavi brutálne popravený.
Kostol sv. Petra a Pavla
Ranne gotický trojloďový kostol bol postavený v roku 1350 na mieste románskeho kostolíka sv. Michala z roku 1130. Ten bol zabudovaný do chrámu sv. Petra a Pavla a slúži ako sakristia. Kostol prešiel v priebehu storočí radom stavebných úprav a začiatkom 20. storočia bol regotizován.
Kostolnú vežu
Kostolná veža bola ku kostolu sv. Petra a Pavla pristavená na prelome 15. a 16. storočia. Je vysoká 88,5 mav súčasnosti slúži zároveň ako vyhliadková veža.
Nájdenie pozostatkov Jana Žižku
Ján Žižka zomrel v priebehu ťaženia na Moravu roku 1424 u Přibyslav. Podľa starých letopisov bolo po smrti uložené telo Jána Žižku najprv v Hradci Králové a potom tajne prevezené do Čáslavi.Koncem roku 1910 boli v zamurovanie výklenku vv podvěžní kaplnke kostola sv. Petra a Pavla kosti a časť lebky sa zjavnou jazvou nad ľavú očnicou. Podľa výskumov ide pravdepodobne o pozostatky Jána Žižku.
Ulice Klimenta Černíka
Na opačnej strane námestia je ulica pomenovaná po miestnom rodákovi, učiteľmi, spisovateľovi a historikovi Kliment Čermákovi Ulica je lemované historickými domami s arkádami. Vzadu vykukuje Otakarova bašta.
Otakarova bašta
Mohutná valcovitá veža nazývaná „Otakarova bašta“ patrí medzi najzachovalejšie časti niekdajšieho stredovekého opevnenia mesta z 13. storočia. Na vežu je možné po zaplatení vstupného vystúpať a prezrieť si z vrchu unikátnu ukážku obranného mestského systému tzv. Francúzskeho typu. Opevnenie tvorila vysoká kamenná stena, niekoľko bášt a tri veže.
