Patteriol severovýchodným hrebeňom
Viacdĺžkové lezenie
Trojtisícový Patteriol sa nachádza 15 km juhozápadne od St. Antónu. Je to vrchol pomerne nehostinný, na ktorý sa neženú turisti. Je to preto, že tam jednak nevedie lanovka, jednak aj normálna cesta je lezecká dvojka. Na vrchu je kríž, to je všetko. Vydali sme sa tam lezeckou cestou o 25 dĺžkach popísanou na serveri Bergsteigen.
Na bicykloch a horskou lúkou
Už cesta k nástupu nie je úplne triviálna, buď môžete vyraziť od horskej chaty Konstanzer Hütte, na ktorej predtým prespíte, alebo zo St. Antónu.
Od chaty je to zhruba 3 km do kopca, zo St. Antonu 15 km. Cesta je pre autá zatvorená, ideálne je absolvovať ju na bicykli, pripravte sa ale na 700 metrov prevýšenia. My vyrážali zo St. Antonu ľahko o 7. ráno, keby sme vedeli, čo nás čaká, vyrazili by sme skôr.
Kolesá sme nechali na červenej turistickej ceste pri cedule so šípkou nahor. Šípka viedla do prudkej lúky plnej mokrej trávy a azaliek. Predstava, že si zachováme suché topánky, nám vydržala asi desať minút. Podľa popisu nás čakalo 400 výškových metrov drápania sa horskou lúkou, ktorá sa celkom šmýkala. Okolo nás sa valila hmla a keď konečne vykuklo slnko, pod sebou sme videli hmlistú dieru a nad nami pomaly začala vystupovať skala.
Nástup na skalu
Začíname istiť aspoň polovičným lanom, na mobile lovíme topo, ale netrafili sme sa do začiatku viacdĺžky. Bohužiaľ sme tak našli trochu blbým miestom a neminul nás traverz, v tope sme sa našli až na štvrtej dĺžke, kde sme objavili prvý štand.
Lezenie je to ľahké, ale dlhé as výhľadmi
K hrebienku nás čaká celkom 12 dĺžok. S niektorými sa veľmi nezdržujeme a ideme v zásade obaja, napriek tomu nám cesta celkom trvá. Občas je tiež ťažké nájsť ďalší štand. Sme radi za stiahnuté gpx súradnice, bez nich by to nešlo a človek by sa v skale stratil.
Nohy v lezčekoch
Vyrazili sme v ťažkých topánkach, respektíve v nástupovkách a postupne sa prezuli do lezečiek, človek si ich predsa len istejší, väčšina úsekov je obtiažnosti 2–3, najťažšie miesto je značené ako 4+.
Nordostgrat
Tu už pomaly nachádzame na hrebienok, po ňom je to ešte 13 dĺžok. Je poludnie, to sme plánovali byť hore. Mnoho ďalších fotiek je na iphone, ktorý pristál niekde v severnej stene. Celú dobu do nás páli slnko, prvý úsek totiž leziete južnou stenou a potom už je slnko všade. Vždy sa radujeme, keď nájdeme nit alebo borhák, znamená to, že ideme dobre. V štandoch bývajú dva, v 45 m dlhej dĺžke obvykle jeden, vzhľadom na to, že máme dve trojcítkové polovičky (polovičné laná) – celkom inteligentne sme predpokladali, že v tak ľahkej ceste nám to bude stačiť a väčšinu pôjdeme bez istenia – sme radi, keď ten borhák nájdeme.
Na vrchole o šiestej večer
Na vrchole nič nie je, cesta hore nám trvala 10 hodín. Keby som hore vedela, čo nás ešte čaká pri zostupe, asi by som začala plakať. Prvé náznaky sa dostavili, keď sme hľadali cestičku dole – podľa stiahnutého gpx sme neboli sami, kto tu blúdil. Dole je to skrátka lezecká dvojka – teda, keď nezablúdite… Tento rok je v lete v horách napodiv veľa snehu, ktorý bol aj v žľaboch, ktorými sme evidentne mali ísť, zostupovali sme teda opatrne tesne pozdĺž nich, občas to išlo lepšie, občas horšie, vždy sme sa radovali z novo nájdeného kamenného mužika.
O jednej ráno v civilizácii
Gpx stiahnuté bergsteigen.com , podľa ktorého sme šli, zachytáva 20 km z chaty na chatu, zodpovedá to, myslím, dobre, my sme našli a nachodili okolo 14 km. Pri bicykloch sme boli kúsok jedenástej večer a čakala nás ešte cesta do St. Anton, ešte že niekto ráno vyhlásil, že čelovky si v batohách necháme, aj keď je to samozrejme úplná blbosť.
Verwallský Matterhorn
Paraglide označuje zlezenú horu, ktorú nazývajú Matterhornom a strážcom Verwallu. Na túto výpravu je potrebný morál, dobré počasie a dosť času.
