Masív hory slez

Pohľad z veže kostola na priestranstve na hore slez s chatou PTTK

Pohľad z veže kostola Panny Márie smerom k Mietkowskému ja­zeru

Betónová rozhľadňa z druhej polovice minulého storočia nie je nijako krásna, ani ľahko dajú prekonať ale výhľad z nej stojí za to

Rozhľadňa z roku 1907 bola bohužiaľ zatvorená. Nikde nebolo ani info o otváracej dobe.

Podľa dostupných informácií je zámok v rekonštrukcii od roku 2016, tak snáď pokračuje a povedie sa ho opraviť.

Masív hory slez (Šlonža) sa nachádza asi 35 kilometrov JZ od poľského mesta Wroclaw. Z hlavnej autobusovej stanice (umiestnenom v podzemí) možno za asi hodinu dôjsť do mestečka Sobótka, ktoré sa nachádza na úpätí spomínaného masívu. V blízkej budúcnosti sem pôjde dôjsť aj vlakom, pretože zo Świdnica je sem obnovovaná železničná trať po 16 rokoch odzastavení provozu.Autobusem prichádzame na Sobotecko malé autobusovej stanici. Na horu slez je to odtiaľ 5,5 km a 500 metrov prevýšenia. Z autobusovej stanice sa odtiaľ dá ísť po červenej značke priamo, ale vzhľadom k tomu, že chceme zájsť ešte k Bismarckovo rozhľadni na vrchu Wieźica, volíme inú variantu. Vyrážame ulicou świdnicki s cieľom naraziť na žltú značku vychádzajúci od bývalého (a budúceho) vlakovej nádraží.Plán sa darí a tak asi po 500 metroch nachádzame žltú, ktorá nás vedie vľavo cez park a potom miernym stúpaním štvrtí rodinných domčekov až k lesu. Tam končí cesta a značka nás vedie ešte kúsok po lesnej ceste, aby po chvíli zmenila smer skoro o 180 °. Pokračujeme za mierneho stúpania, začínajú sa objavovať aj prvé, aj keď v tejto chvíli nie moc atraktívne výhľady na mestečko, odkiaľ sme vyšli. Cesta od serpentíny opäť meria niečo cez pol kilometra a už prichádzame do sedla Wieźica.Tady je možnosť sa v turistickej chate občerstviť, prípadne navštíviť budovu na opačnej strane cesty a to súkromný pivovar Wíeźica, ktorého fasáda je vyzdobená trpaslíkmi, pripravujúcich pivo. My ale pokračujeme ďalej po žltej značke, ktorá sa ponára do hustějšího lesa a cesta začína viac stúpať a je kamenitější. A to preto, aby sme neminuli Bismarckovmu rozhľadňu na vrchu Wieźica (414 mnm). Stavbu z roku 1907 sme síce našli, ale nebolo nám dopriate vystúpať 60 schodov do výšky 15 metrov, aby sme zhliadli okolitú krajinu, pretože bolo zatvorené. Tak pokračujeme ďalej. Trasa najprv mierne klesá do sedla Przelecz Dębowy, potom pokračuje PCES nevýrazný vrch Bartoszek až k rázcestí, kde sa k nám pripája červená značka zo Sobotka. Za ňou sa uhol sklonu zvyšuje a stúpame okolo sochy Panny s rybou (niekedy sa tiež nazýva sv.Petra s rybou) a medveďa s krížom. Obe sú schované pod prístreškom a obohnané plotom, aj keď už dosť deravým. Sochy pochádza z obdobia rokov 400 – 200 pred Kr. A boli vytvorené Keltmi. Kríž na chrbte medveďa je pravdepodobne z neskoršej doby a označoval hranicu pozemkov. Kamenistá cesta pokračuje ďalej nahor a zhruba po kilometri prichádzame na lúku na hore Ślenźa. Je nádherné nedeľné popoludnie a je tu mnoho turistov aj pútnikov, pretože hora je zároveň pútnickým miestom Slezanů. Okrem turistickej chaty sú tu dve zaujímavé stavby, umožňujúci nádherné výhľady do okolia. Jednak je tu kostol Najsvätejšej Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1702 a v polovici 19. storočia bol po požiari prestavaný. Na vyhliadkovú plošinu veže kostola možno vystúpiť. A zhruba o 100 metrov ďalej je betónová rozhľadňa zo sedmesátých rokov minulého storočia. Hoci obe stavby stojí veľmi blízko, z každej z nich sa otvára pohľad iným smerom. Kostol umožní po zaplatení vstupného výhľad smerom k Wroclawi a Swidnica, vstup na rozhľadňu je zadarmo a odtiaľ sa možno kochať sovie horami. Pri výstupe na rozhľadňu si dajte veľký pozor, kovové rebríky sú skoro kolmé (pozor na kolená) a prielezy v betónu do všetkých troch poschodí sú normované na bežného človeka … a tak batohy dole inak nepreleží. Rozhľadňu určite nikto z eurokomisárov nenavštívil, pretože hoci bola roku 2014 rekonštru­ovaná, je potrebné dávať dobrý pozor pri jej výstupe a zostupe, prielezy medzi poschodiami nie sú nijako zabezpečené proti pádu. Aj možno sa dá dobre občerstviť, jednak v bufete pri kostole a alebo v chate PTTK (poľského klubu turistov), kde sa dá zaobstarať aj miestne pivo Sobótka. Na lúke je aj niekoľko ohnísk, čoho miestni turisti zásobené údeninami bohato využívajú. A nachádza sa tu druhý „keltský“ medveď s krížom (teda ak to medveď naozaj je). Spiatočná cesta ale nebude priamo do Sobotky, ale volíme modrú značku do dediny Górka. Cesta je dosť kamenistá a celkom aj prudké klesanie, tak pozor na nohy. Takto ideme asi kilometer, potom prechádzame na väcšie lesnú cestu a klesanie je pohodlnejšie. Ešte raz a zase zhruba po kilometri sa ponoríme lesným chodníčkom do lesa, aby sme nakoniec opäť po pohodlnej lesnej ceste došli do dediny Górka.Na kraji dediny po ľavej strane míňame zámocký park a prichádzame k zámočku Górka. Pôvodne tu stál augustiniánsky kláštor, v 19. storočí bol prestavaný na novorenesančný zámok, po druhej svetovej vojne slúžil ako školiace stredisko, potom ako hotel a od roku 2016 je v rekonštrukcii. Ďalej potom značka pokračuje po miestnej ceste medzi zástavbou až k hlavnej ceste. Tu je taky autobusová zastávka a dá sa odtiaľ dôjsť do Wroclawi. Pretože máme ale ešte hodinu čas, vydávame sa po hlavnej ceste do Sobotku pešo. Je to odtiaľ na autobusovej stanici asi 2,5 kilometru.Tento výlet sa dá urobiť aj z Českej republiky, z Meziměstí je to do Sobotka 65 km. A potom už len vybrať správne počasie. Celý popisovaný okruh potom meria asi 14km.