Trek pod sopku Lanín

Ak vyrazíte z Pucón na Lanín v plnej poľnej aspoň na dva dni nie je logistika tak zložitá, ak len naľahko na jeden deň ako ja, je to už celkom oriešok. Z Pucón vysúva totiž medzinárodné autobus do Argentíny až o 10:00. Musíte sa vopred dohovoriť s vodičom, aby vás vysadil cca 4km pred hranicou pri jazere Lago Quillelhue, kam dôjdete až tak okolo 12. Ale pozor medzinárodné autobusy jazdia len dopoludnia a miestna doprava späť do Pucón jazdí len z mesta Currarehue cca 25 kilometrov späť od miesta výsadku, čo sa vám po celodennej túre šliapať nechce. Takže časť cesty späť musíte stopom, ale ďalšie pozor: hranica sa zatvára o 20:00 takže musíte byť späť na ceste v rozumný čas aby ešte niečo taky išlo :-)

Štart túry je u krásneho jazera Lago Quillelheue. Ani ma neprekvapuje, že vystupujem z autobusu sám.

Cesta vedie bambusovým a Araukariovým lesom. Jediné koho stretnem sú dva policajti čo sa vynorí nečakane z bambusového kríky, ale len sa pýtajú kam idem. Zhruba po pol hodine prichádzam k lagúne Escondida

Sopka Lanín (3 747m nm) je naozaj úžasná dominanta tejto túry

Ďalším jazerom na tejto túre je Laguna Huinfiuca. Kúsok ďalej už začína poriadny črpáky, kde sa naberie pár sto výškových metrov

Zrazu les končí a vy ste v úplne inom sveta. Obrovská sopečná pustatina. Láva sa normálne zastavila o staršie horský hrebeň z ktorého vyčnievajú len vrcholky – úžasný

Rozhľad zo sopečného poľa je naozaj parádny. Pod nami je vidieť táto krásna hornatá zelená krajina. Chodník ale zmizla, jediným orientačným bodom sú teraz tyče, ktoré majú celkom veľké rozostupy. Za ideálneho počasia ako dnes to ešte ide, za zlého tu musí byť orientácia fakt náročná

Lanín je nádherná sopka s ľadovcovú čiapkou. Dobrý cieľ pre tých, ktorí chcú na sopku na ktorú nešiel rozhodne každý

Laguna Verde je hlavným cieľom klasického výletu pod Lanín. Ak chcete pokračovať ďalej a vrátiť sa druhým údolím, počítajte že je to orientačne celkom náročnejšie a rozhodne neodporúčam za blbého počasie s hmlou atď.

Od Laguny Verde je cesta naozaj náročnejšia a horšie značená. Občas sa musíte z kameňa dlho rozhliadať než uvidíte na obzore ďalšiu tyč či kamenného mužíka. Často sa ide len intuitívne a budete radi za každú značku, ktorú stretnete. Základné pravidlo je ale jasné, musíte obísť ten hrebeň zaliaty lávou a zísť údolím, ktoré je za ním

Podarí sa ma nájsť nakoniec zostupovú cestu a naráža dokonca na ceduli varujúce pred zvieratami. Tie slovíčka som vtedy nepoznal tak som to skôr tipoval na hady pretože tie preslnenej placky medzi stromami si o to vyslovene vraveli

Cesta ešte chvíľu vedie po lávovom poli, ktoré sa dostalo až za hrebeň. Odtiaľ je posledný výhľad na túto krásnu sopku

Cesta lesom niekedy mizne a po pol hodine občasné neistoty, či idem fakt dobre je prudký zostup dole a ďalej je cesta už viac na pohodu. Otáčam hlavu hore na prudké steny horského hrebeňa, ktorý je z druhej strany takmer kompletne zaliaty lávou – fakt hustý. Kaňon je subjektívne docela nekonečný. Ku koncu narážam na kravky, takže civilizácie nie je už ďaleko. V 17:15 prichádzam na ceste, tak som to prežil. Nečakám na mieste a radšej idem keby ma nikto nezastavil nech v najhoršom dôjdem do toho mesta. Po hodine a 6 kilometroch chôdze ma piate auto čo tu prešlo medzitým naberá a dováža do toho mestečka. Teda berie ma na korbu pick upu takže zážitok nakoniec :-) lokálne bus stíham a v Pucón som večer komplet od sopečného prachu, ale bol to super deň.