Článok Rieka Vydra

Vydra je zaujímavá tým, že nemá žiadny konkrétny prameň. Rieka totiž oficiálne vzniká na Modrave sútokom troch úchvatných šumavských potokov: Modravského, Roklanského a Filipohuťského. Od tohto bodu (v nadmorskej výške zhruba 980 m nm) nesie meno Vydra.

Hlavná zdrojnica Vydry zbiera vody v slatách pod vrchom Luzný neďaleko Březníka a nesie názov Luzenský potok. Dĺžka toku od tohto prameňa po sútok s Kremeľnou meria 23 kilometrov. Hlavný tok medzi Modravou a Čeňkovou pílou je dlhý 12 km.

Samostatná cesta Vydry netrvá dlho. Na Čeňkovej Pile sa steká s Kremeľnou a spoločne vytvárajú rieku Otavu.

Putovanie okolo Vydry nie je len o chodení, je to o vnímaní zmysly. Zvuk burácajúcej vody, vôňa vlhkého lesa, machu a rašeliny vás dokonale odrežú od každodenného zhonu.

Na zadnom parkovisku v Modrave začína Náučný chodník s dĺžkou asi 2,5 km, ktorý vedie pozdĺž rieky Vydry k Hradlovému mostu. Chodník je vedený neupraveným lesným a lúčnym terénom, cez zamokrené miesta po povalovom chodníku a je určený výhradne peším turistom. Na náučnom chodníku sú inštalované informačné tabule.

Akonáhle sa vydáte po prúde Vydry, rieka vám začne ukazovať svoje najväčšie kúzla. Cesta je romantická a veľmi rozmanitá, ale miestami s náročnými strmými úsekmi.

Pretože cesta prechádza srdcom Národného parku Šumava a miestami vedie dokonca I. zónou ochrany prírody, platí tu prísny zákaz vstupu mimo vyznačených ciest a cyklisti sem majú vjazd zakázaný.

Vydra je nádherná v každom ročnom období. Na jar, keď sa topí sneh, je najdivokejší a hučí na kilometre ďaleko. Na jeseň sa zase okolité listnaté lesy sfarbia do zlatista, čo vytvára nádherný kontrast s tmavou vodou.

Trasa končí pri unikátnom drevenom moste so žulovými piliermi o dĺžke 72 m šírke 3,5 m. Nost bol postavený nad jazňou na rieke Vydre na začiatku Vchýnicko-Tetovského plavebného kanála za účelom, aby zachytával polenové drevo voľne plavené po rieke a usmerňoval. Do väzných trámov medzi piliermi sa pri plavení osadzovali drevené hradlá zachytávajúce voľne plavené drevo, podľa toho vzniklo meno mosta.

Od Hradlového mosta vedie pohodlná cesta pozdĺž Vchynicko-tetovského kanála k cestnému mostu cez Vydru.

Najpopulárnejšou a vizuálne najvďačnejšou časťou je úsek medzi Antýglom a Čeňkovou Pílou. Prechádza tadiaľ rovnomenný náučný chodník, ktorý vedie po červenej turistickej značke. Je dlhá asi 7 km, vedie po spevnenej ceste s miernym klesaním a je ideálna ako pre rodiny s kočíkmi, tak aj pre pohodových výletníkov.

Po 1,5 km chôdze sa objaví Klostermannov most. Pôvodnú lávku nahradil v roku 2012 nový oblúkový most.

Most, ktorý je dlhý tridsať metrov a široký dva metre, bol vybudovaný na mieste, kde stála lávka cez Vydru už v čase, keď žil Karel Klostermann.

Koryto Vydry je doslova posypané obrími žulovými balvanmi. Divoký prúd vody unášajúci piesok a kamienky vymlel do týchto balvanov fascinujúce kruhové priehlbiny, ktorým sa hovorí obrie hrnce.

Na svahoch riečneho kaňonu navyše môžete obdivovať impozantné kamenné more – suťové polia vzniknuté mrazovým zvetrávaním

Po 3 km chôdze od Antýglu sa nachádza Turmerova chata, je to jediná oáza civilizácie uprostred divočiny. Turnerova chata je štýlová roubenka, kde sa môžete občerstviť, ale aj ubytovať.

Po 1,5 km chôdze môžeme uvidieť na veľkom kameni kovový kríž s letopočtom 1877, ako pripomenutie prepadnutia povozu obchodných cestujúcich.

Po ďalších 400 metroch je v stráni postavené neobvyklé zariadenie, ktorým môžete počúvať šum vody. Na toto miesto pri Kramlove mlyne vraj často chodieval spisovateľ Karel Klostermann a započúval sa do šumenia rieky Vydry.

Na samom konci trasy, kde Vydra sútokom s Kremeľnou zaniká, stojí historická Čeňkova píla a funkčná vodná elektráreň Vydra z roku 1912, ktorá je dnes technickou pamiatkou. Nachádza sa tu aj expozícia Šumavskej energie.

Turisti obvykle končia svoju túru v osade Čeňkova Pila., kde je parkovisko a zastávka autobusu.