Prechádzka kaňonom As-Siq

Od vstupu do areálu (1 030m nm) v spodnej časti turistického mesta Wadi Musa vedie široká prašná cesta obklopená fotogenickým skalami a prvými vytesanými skalnými hrobkami. Relatívne nepríjemné sú rýchle Prašice povozy voziacou turistov lenivé na krok. Tu to zatiaľ ešte až tak nevadí, ale ďalej v rokline je to miestami aj trochu nebezpečné.

V okolitých skalách snáď nie je miesto, kde by nebola vytesaná nejaká hrobka.

Najvýznamnejšou pamiatkou na ceste k rokline je krásna tomba s obelisky. Rozhodne zaujímavejšie je na nej pohľad až pri vašom podvečernom návrate, keď sa sfarbí zapadajúcim slnkom dozlatista.

Okolité svahy so zaoblenými skalami vyzerajú malebne a dotvárajú atmosféru miesta.

Ak môžete, buďte v areáli až do západu slnka. Výrazne ubudne ľudí, predsa len sa organizované zájazdy musí vrátiť dlhú cestu späť do Egypta či Izraela, a navyše skaly dostanú tú správnu farbu.

Po necelom kilometri pochodu z mierneho kopca sa dostanete k začiatku tiesňavy. Dosť často tú nepekne fučí a zdvíha sa prach / vďaka zmenám teplôt pred a v tiesňave /.

Pochod roklinou Siq je sám o sebe zážitkom – strmé steny, na niekoľkých miestach len pár metrov od seba. Vybetónované dno tomu síce trochu uberá romantiky, ale v tých davoch turistov to asi ani inak nejde. Tu je napodiv lepšie priechod okolo poludnia, kedy je pekne osvetlený vnútro tiesňavy, zvyšok dňa sa halí v tieni.

V niektorých miestach rokliny vyzerá naozaj úžasne a stojí za to si tu dať prestávku a kochať sa.

Na samom konci rokliny je „ten“ najznámejší pohľad z celého Jordánska – takzvaná pokladnice ( „Treasury“) – najkrajšie tomba celého skalného mesta povestná za dobrých svetelných podmienok svojou ružovou farbou. Až do popoludňajších hodín tu vládne šialený mumraj, potom tu postupne začína byť príjemné ticho. Námestíčko pred Pokladnicou slúži ako rázcestie ciest na všetky strany.