Ako neprochladnout v divočine

K podchladeniu dochádza vtedy, keď teplota tela klesne pod 35 stupňov Celzia. Potom dochádza ku kolapsu tepelnej regulácie tela. Telo sa snaží v začiatkoch brániť strate tepla trasom, potom začne sťahovať krv k vnútorným orgánom a začínajú vznikať omrzliny, ktoré majú v mnohých prípadoch za následok odumretie zmrznutých častí tela. Faktorov, ktoré urýchľujú stratu telesného tepla, je hneď niekoľko: – ** Studený vietor **: Preniká odevom a výrazne znižuje tiež teplotu okolia. Pred vetrom sa snažte čo najviac chrániť. Únik tepla z oblasti hlavy riešte kapucňou či iným vhodným odevom (omotajte si okolo hlavy treba mikinu, sveter, nohavice atď .. Na estetike moc nezáleží, je hlavné, že to hreje). Zapnite všetky vrecká u odevu. Ruky majte v rukaviciach alebo si ich schovajte pod bundu tak, že ruky vytiahnete z rukávov a majte ich pozdĺž tela pod bundou (rukávy zapchajte, aby vám do nich nefúkalo). Tak dochádza k najmenšiemu úniku tepla. – ** Mokrý odev **: Odparovaním vlhkosti z odevu sa niekoľkonásobne urýchľuje strata telesného tepla. Ak je to možné, čo najrýchlejšie sa prezlečte do suchého odevu a alebo si mokré veci usušte v blízkosti ohňa (nedávajte oblečenie príliš blízko ohňa, predídete jeho poškodeniu). – ** Studené nápoje **: Pri nepriazni počasia sa snažte vyvarovať studeným tekutinám. Telo týmto ochladzujú tiež zvnútra. Teplý nápoj je v mrazivom počasí najlepšie na zahriatie. – ** Studená zem **: Nikdy si nesadajte priamo na holú zem. Chlad a vlhko od zeme urýchľujú stratu vášho telesného tepla. Sadajte si napríklad na batoh alebo na vrstvu ihličia. – ** Alkohol **: Mnohé z nás napadne myšlienka na tvrdý alkohol. Dať si „panáčika“ na zahriatie. V prvom okamihu sa dostavuje skutočne pocit zahriatie, ale v ďalších minútach má alkohol presne opačný efekt. Dochádza k roztiahnutie ciev, rýchlejšiemu tepu srdca a tým pádom aj k rýchlejšiemu ochladzovanie tela.

Jedinou možnosťou ako predísť podchladenie je teplo. Pripraviť a urobiť oheň je jedna zo základných vecí, ktorú by sme mali vedieť ovládať. Keď mu sa dostaneme do núdzovej situácie, kedy sa potrebujeme zahriať, prevariť vodu, či upraviť potravu, oheň je niekedy jediným východiskom. Niekedy nie je naozaj ľahké založiť a udržiavať oheň. Sám som sa o tom presvedčil v Amazonskej džungli, kde zohnať nejaké suché drevo na oheň je skutočne problém. Všeobecne platí, že ihličnany sa hodia na veľký plameň a zahriatie a tvrdšie druhy drevín (dub, buk, hrab atď.) Sa skôr hodí na varenie a udržanie ohňa. Keď mu ale budete zmrznutí a alebo si budete chcieť prevariť vodu, aby ste sa mohli napiť, bude vám úplne jedno, akým druhom dreva kúrite. – ** Zapaľovače **: Zapaľovače je pri zakladaní ohňa to najdôležitejšie. Je to vlastne materiál, ktorý sa ľahko vznieti. Či už použijete čokoľvek, dbajte na to, aby bol zapaľovače čo možno najsuchší. Vhodným zapaľovače môže byť napríklad suchá tráva, suchý mach, vtáčie hniezdo, kokosové vlákna, suché morské riasy, páperie z odkvitnutých rastlín, vata, dámsky tampón … Ďalej sa tiež hodí brezová kôra (horí aj za mokra), kúsok syntetické výplne z bundy alebo spacieho vaku, alebo vtáčie pierka. V džungli existuje tiež obdoba brezovej kôry, ktorú nazývajú babassu. Je to palma, ktorá má v sebe vysoký obsah olejov rovnako tak, ako v Európe breza. – ** Triesky a drobné vetvičky **: Vždy si pripravte dostatočné množstvo vetvičiek a triesok, ktoré budete postupne prikladať potom, čo sa zapaľovače rozhorí. – ** Konáre a polená **: Väčšie kusy dreva slúži ako hlavné palivo. Vyberajte vetvy s takým priemerom, aby ste ich mohli prelomiť na potrebnú dĺžku buď rukami, alebo vzpieraním medzi dvoma blízko stojacimi stromami s následným tlakom na dlhšiu časť vetvy. Ušetríte si tým veľa energie, ktorá sa vám neskôr môže hodiť. Ako náhradné palivo môžete tiež použiť napríklad suchý trus alebo suché stromové huby (napr. Choroš).

Jednoduchá pomoc pri krátení dreva

O tom, aké druhy ohňov existujú a na čo sú vhodné, je napísané už veľa. Každý si ich môže nájsť v kadejaké tábornícke príručke a na internete. Keď ale budete v núdzovej situácii, väčšinou je človek šťastný za kopu ledabolo naházených kolov na jednej hromade a premýšľa nad ďaleko dôležitejšími vecami, ako je to, či si postaví pyramídu, pagodu alebo hranicu. Ale predsa len chcem upozorniť na jeden druh, ktorý je veľmi praktický hlavne z hľadiska nocovanie a udržiavanie tepla.

Tiež známy ako Fínsky oheň, Tajga alebo Sendvič. Jedná sa o typ ohňa, ktorý sa hodí na prenocovanie alebo na udržanie žeravých uhlíkov. Tento oheň dokáže horieť celú noc, niekedy aj 24 hodín v závislosti na použitom dreve. O čo ide? Jedná sa vlastne len o pozdĺžne rozpolenú kladu, ktorá postupne prehorieva zvnútra von. Ako na to? Ak budete mať aspoň trošku šťastie a narazíte pri hľadaní dreva na veľkú kladu (čím väčší priemer, tým dlhšie vám bude horieť), skúste jej pomocou niekoľkých klinov z tvrdého dreva pozdĺžne rozpoliť. Kliny si môžete jednoducho vyrobiť seseknutím konáre tvrdého dreva a za použitia silnejšieho kusa dreva ako šúľky postupne zatĺkať kliny do klady až dôjde k jej rozpolené (je to trošku pracnejšie, ale noc pri tomto ohni bude určite príjemnejšie, pretože oheň vás môže hriať po celej dĺžke tela). Potom zaprieme polku polená rozštiepeniu časťou nahor medzi kameňmi (alebo koly zapichnuté v krajine) tak, aby sa nám nekývala. Pomocou zapaľovače a vetvičiek rozrobíme oheň po celej dĺžke polená a necháme rozhorieť. Postupne začne horieť aj vrch rozpolené polená. Teraz je čas tento oheň priklopiť druhou polovicou polená naštiepil častí dole. Medzi tieto dve polovičky vložíme u oboch koncov naprieč kolíky zo surových konárov tak, aby polovičky polená na sebe neležali úplne, ale aby medzi nimi bolo miesto cca 3 – 5 cm a bol tak zabezpečený dostatočný prísun vzduchu. Oheň nebude horieť veľkým plameňom, ale skôr len postupne prehorieva. Takto vám môže vydržať horieť aj 24 hodín. Spanie vedľa takého ohňa je veľmi príjemné. Pozor však na to, aby vám nechytil spacák alebo oblečenie od odlietavajúcich iskier. Menej pracnejšie spôsob prípravy tohto ohňa je nájsť polená dve, ktoré zaprite medzi 4 kolíkmi zo surového dreva zapichnuté v krajine, a položíte ich na seba. Postup zapálenie je rovnaký ako u Sibírskeho ohňa s tým rozdielom, že nemáte dve polky jednej polená, ale dve polená celé. Dĺžkou klád si tiež určíte, aký dlhý oheň vo finále bude. Polená môžete krátiť pomocou přehoření, kedy pod kládou založíte oheň, ktorý smerujete na to miesto, kde chcete kladu predeliť. Vetiev, kameňom alebo iným vhodným nástrojom postupne zoškrabeme zuhoľnatené časti polená tak dlho, kým nedôjde k jej přehoření. V ďalšom článku sa pozrieme na spôsoby založenie ohňa a akým spôsobom môžeme oheň prenášať.

Na ihličnatých stromoch nájdeme ľahko suché konáre. Jedná sa o odumreté vetvy v nižších poschodiach stromu. Ihličie vo vyšších poschodiach stromu chráni tieto vetvy pred dažďovou vodou, preto bývajú väčšinou suché aj po prudkých lejakoch. Preto je tiež lepšie vyberať miesto na prespanie v ihličnatých lesoch. Smola z ihličnanov môže slúžiť aj ako výborný podpaľovač pri zakladaní ohňa.

Lôžko umiestnené v priehlbine teréne vás dobre ochráni pred vlhkom a chladom od zeme. Na jednoduchú konštrukciu z vetiev pokladáte vrstvu ihličie.

V niektorých častiach sveta nemáte s podchladením problémami. Teplota ani cez noc neklesá pod 20 stupňov. Oheň vás ale zase chráni pred inými nástrahami džungle.