Pamätník ticha
Pražský pamätník holokaustu
V pražskej štvrti Holešovice sa na mieste bývalej stanice Bubny a jeho okolia nachádza pamätník holokaustu (šoa). Ide o pripomienku toho, že z tohto miesta bolo za mlčanlivého prihliadania českých spoluobčanov počas nemeckej okupácie transportovaných asi 50 000 židovských obyvateľov Prahy do koncentračných táborov, kde väčšinu z nich bola zavraždená.
Celý areál pamätníka je spoločne s celkovou modernizáciou stanice predmetom prestavby.
Miesto transportu na smrť
Zo stanice Bubny boli počas druhej svetovej vojny vypravované transporty s desaťtisícami židovskými obyvateľmi z Prahy do get, koncentračných a vyhladzovacích táborov. Na tomto mieste sa preto buduje pamätník s moderne pojatou expozíciou pripomínajúcou zložité dejiny dvadsiateho storočia.
Je to miesto, kde sa ľudia môžu zastaviť a zamyslieť sa nad hrôzami, ktoré sa tu stali. Pamätník je tiež varovaním pred tým, čo sa môže stať, pokiaľ sa nepostavíme proti nenávisti a násiliu.
Pripomienka prvého transportu
Prvý transport z Prahy do geta v Lodži odišiel 16. októbra 1941, bolo v ňom tisíc židovských mužov, žien a detí. Prežilo z neho 24 ľudí.
Tragický osud deportovaných židovských mužov, žien a detí pripomína každoročne Pamätník ticha akcií „Bubnovanie pre Bubny“, ktorá sa koná práve vždy 16. októbra.
Prečo „ Pamätník ticha“
Názov pamätníka odkazuje na skutočnosť, že zo stanice Praha Bubny bolo transportovaných na smrť približne 50 000 židovských obyvateľov Prahy za mlčanie českých spoluobčanov. Zo zhromaždiska v neďalekom Rádiotrhu boli títo spoluobčania za sprievodu českého četníctva odvedení na stanici.
Ticho mlčiacej väčšiny buď varovným mementom, ktoré dalo vzniknúť názvu PAMIATNÍK TICHA.
Brána nenávratná
Celému areálu dominuje monumentálny objekt „Brána nenávratna“ vytvorený sochárom Alešom Veselým.
Sochárske stvárnenie je konštruované ako zďaleka viditeľná brána k nebesiam. Je vytvorí zo vztýčených dvadsaťmetrových železničných koľají spojených 36 pražcami a podoprených 12 vzperami. Stojí na mieste, odkiaľ vlaky odviezli na smrť desaťtisíce Židov, a púta pozornosť k Pamätníku ticha, ktorý vznikol v bývalej staničnej budove.
Stavba bola slávnostne odhalená 9. marca 2015 a stala sa prvým aktívnym krokom prestavby areálu na pamätník. Dátum bol pripomienkou noci z 8. na 9. marca 1944, kedy došlo k najväčšej hromadnej vražde československých občanov v dejinách, pri ktorej bolo v plynových komorách usmrtených 4000 väzňov takzvaného terezínskeho rodinného tábora v Osvienčime
Budova nádražie
Historická budova stanice je postupne premieňaná na centrum celého pamätníka. Cieľom je vybudovať miesto, ktoré ponúkne moderné vzdelávanie a verejný dialóg o minulosti v paralelách udalostí, ktorým nemožno pasívne prihliadať.
Výstava
Vnútri budovy je výstava pripomínajúca tragické udalosti nemeckej okupácie as ňou spojeného vyvražďovania židovského obyvateľstva.
Rádiotrh
Vyvražďovacia mašinéria bola premyslená a dokonale zorganizovaná. Židovské obyvateľstvo bolo najprv sústredené v chátrajúcich barákoch tzv. rádiotrhu neďaleko Stromovky. V neľudských podmienkach tu boli ľudia držaní niekoľko dní, aby boli potom pod dozorom českej polície a českého četníctva odvedení na blízku stanicu Bubny a odtiaľ odvlečení na miesta likvidácie. Takto bolo odtiaľ vypravených celkom 69 transportov.
Na mieste bývalého tábora sa od 16. októbra 1991 nachádza pamätná doska od bývalej väzenkyne terezínskeho geta Helgy Weissovej-Hoškovej, na ktorej je nápis: „NA PAMIATKU VIAC AKO 80 TISÍC ČESKÝCH ŽIDOV VYVRAŽDENÝCH 4 VYVRAŽDENÝCH 4 V 14. ŽEN A DETÍ BOLO ODVLEČENÉ Z TÝCHTO MIEST“.
Situácia je popisovaná takto: „Premena sa udiala s ľuďmi, ktorí boli povolaní do Rádiotrhu. Ich mená sa premenili na čísla. Prešli jednou ulicou a nastúpili do vlaku. Z obyvateľov mesta sa stávali obyvateľmi get.“
