Národný park Nuuksio

Vo Fínsku som strávil 2 dni, z toho jeden som si nechal na prehliadku Helsínk a jeden som chcel stráviť v prírode. Najbližším národným parkom v okolí Helsínk je národný park Nuuksio ležiace asi 25 km severozápadne od centra hlavného mesta.

• Národný park je dostupný v podstate veľmi ľahko akousi obdobou Pražskej integrovanej dopravy. Proste si kúpite a nabijete kartu a môžete podľa ľubovôle jazdiť po okolí. Národný park Nuuksio sa nachádza kúsok od mesta Espoo (čo je druhé najväčšie mesto vo Fínsku) a v druhom pásme helsinskej „integrované“ dopravy. Lístok pre dve pásma na 24 hodín stála v roku 2014 12 €, čo je vzhľadom k cenám vo Fínsku veľa priaznivé pre vašu peňaženku. Najlepšie je kúpiť si ju v informáciách, dostanete papierovú magnetickú kartu a ešte si môžete vybrať farbu puzdra. Lístok si možno kúpiť aj v automate, ale pozor, zatiaľ čo kartička z predpredaja platí 24 hodín od označenia, lístok z automatu 24 hodín od predaja. – Do národného parku sa dostanete prímestskú drahou (obdoba nášho Eska) z hlavnej stanice v Helsinkách Rautantientori a to linkami označenými S, U, L, E, ktoré opustíte v stanici Espoo, a odkiaľ vám ide autobus číslo 245 až do parku. Intervaly vlaku sú 15 minút, bus má interval 60 minút. Vo všetkých dopravných prostriedkoch sú čítačky, ktoré vám po priložení lístky ukážu, akú má ešte platnosť. Jazdu na čierno neskúšajte, pokuta je 80 €, revízori nabehnú do vozidla treba v 6-tich ľuďoch a vyzerajú tak trochu ako zásahová jednotka. – Zastávku autobusu, ktorá na odbočke do centra národného parku sa volá (a to si dobre zapamätajte) Haukkalamentie. V tejto oblasti totiž zastávky tvoria iba stĺpiky s označením, že tu niečo zastavuje a mnohokrát aj bez cestovných poriadkov. Cestu lesné krajinou okolo početných jazier a červených drevených domčekov prerušuje až vodičovo zaradenie spiatočky … sme totiž na konečnej zrazil som správnu zastávku. Vydal som sa teda späť po svojich, ale asi po 10-tich minútach sa autobus vracia, zastavuje a trúbia na mňa a vodič ma berie k správnemu „výstupnému“ miestu. – Odbočku k parku možno naozaj veľmi ľahkú prehliadnuť, tvorí jej totiž len malý ukazovateľ s kilometrážou. K centrálnemu parkovisku a vlastne k akémusi oficiálnemu vstupu do parku je to odtiaľ 1,9 km. Je krásne zářiové ráno, pol deviatej, az okolitých jazier ešte vystupuje hmlistý opar, a túto atmosféru si môžem vychutnať úplne sám, pretože široko ďaleko nikde ani živej duše. – Keď som písal o „centrálnom vstupe“, berte tento výraz s veľa veľkou nadsázkou, vlastne sa jedná o parkovisko s mapou parku a nachádza sa tu aj domček, kde možno núdzovo prespať a chata strážcov parku. Tie sú tiež okrem mne jediní, ktorí sa po parku založenom roku 1994 a rozkladajúcim sa na 23 km štvorcových v túto rannú dobu pohybujú a pripravujú park pre prvú zážitkuchtivé turistov. S tou rozlohou je to trochu problém rôzne jazykové mutácie wikipédie uvádzajú rôznu rozlohu, držím sa teda tej mutácie fínskej.

Centrálne parkovisko je v mieste zvanom Haukkalampi a vedú od neho štyri značené okruhy od 2 do asi 8-mi kilometrov. Mám čas celý deň, tak si môžem vybrať viac okruhov, prvý sa vydávam na žltý osemkilometrovej s názvom Korpinkierros. Trasa ma zavedie najprv k jazeru Mustalampi s plaví rašelinou a následne pomaly stúpa skalnatým terénom cez Rakallio Rock. Cestou míňam niekoľko zrubov určených na prípravu piknikov, teda s ohniskom, kotlíkom, drevom, nechýba ani píla a sekera na prípravu otopu a vedro na vodu na dohasenie ohňa. U ďalšieho jazera s ostrovom stretávam prvou turistov. Okruh sa potom stáča späť k centrálnemu parkovisku, ale ja pokračujem ďalej po vozovej ceste až na Kattilu, kde je ďalšia infraštruktúra národného parku. Opäť ohnisko, miesto pre núdzové prespanie, ale taky zastávka autobusu, vybrané spoje linky č. 245 idú až sem. Juhofínskej lesy striedajú cestou skalky a početné vresoviská.

Keďže bola naivná má predstava, že tu nájdem napríklad aspoň stánok s pohľadnicami, vraciam sa späť, tentoraz po vozové ceste až k Haukkalampi a vyberám si modrý okruh. Ten vystupuje k vyhliadkam na údolie Haukkalampi a potok Myllypuro. Ovšem úprimne, musíte si tie vyhliadky sami nájsť, žiadne špeciálne značenie pre nich nie je. A lepším vyhliadkam bráni aj vyrastené stromy. Vraciam sa opäť po schodoch späť k centrálnemu parkovisku a rozhodujem sa pre cestu do Solvalla, ktorá je vlastne oficiálny bránou národného parku s infocentre a tiež s autobusovým spojením do civilizácie. Prechádzam teda na červený okruh, ktorý vedie po chodníkoch z dosiek skrz brezové lesy a vresoviská. Hovorí sa mu Punnarinankierros. V najkrajnejšom bode asi 3 kilometrového okruhu však odbočujem na chodník značenú len tabuľkami smer Solvalla. Cestou stretávam aj hubárov čo v severských krajinách býva vzácnosť, avšak otvorením hraníc túto činnosť vykonávajú najmä občania z rusky hovoriacich oblastí. Aj v Helsinkách na trhu som videl trhovce s košíkmi plnými líšok a trochu južnejšie v Lotyšsku a Estónsku potom trhovce predávajúci mnoho druhov lesných húb (hríby, křemenáče atď.)

Z obrázku je ešte trochu cítiť chlad skorého septembrového rána pri jazere Haukkalampi

A ak dostanete hlad môžete využiť drevené altánky s ohniskom na prípravu teplej stravy. Nechýba v nich ani drevo, sekera, píla, a vedro na vodu na dohasenie ohnisko

Prichádzam do Solvalla, je tu športové stredisko a tiež otvorené infocentrum, kde si konečne môžem kúpiť pohľad, zároveň tu majú letáčiky takmer zo všetkých národných parkov Fínska a tiež typické fínskej noža (v cene cca od 60 € za kus). Infocentrum sídli v komplexe nad jazerom Nuuksio, kde je aj reštaurácia a hotel. Zostupujem ešte k jazeru, aj keď ignorujem tabuľku označujúcu privátny priestor, aby som stvoril asi najkrajší fotku z celého výletu. U komplexu je potom už celkom civilizovaná zastávka autobusu vrátane prístrešku a cestovného poriadku a onedlho už ma autobus vezie späť do mesta. Ešte pre info pridám link na verejnú dopravu v Helsinkách a okolie: https://www.hsl.fi/en.