Argentínskej strany vodopádov Iguazú

Len čo prejdete bránou parku čaká vás tu obrovská mapa s vyznačenými trasami. Najlepšie je sa vydať pešo po Sendero Verde. Chodník vedie miestnym lesom, tak si môžete prezrieť tunajšie vegetáciu, vtáky a hlavne veľa krásnych motýľov

Po ani nie 20 minútach chôdze po Sendero Verde sa dôjde k hlavnému rázcestí, u ktorého je menšia vyhliadková veža. Tu začína aj horný okruh – Circuito Superior

Okruh superior vedie po lávkach nad jednotlivými vodopády. Každý jednotlivo má síce svoje meno napr .: Salto Bossetti, Salto Adán y Eva, Salto Mbiquá, ale významné na zapamätanie sú tu len dvaja

Pred vami je aj pláž na ostrove San Martín, kam sa dostaneme prievozom až za chvíľu. Na druhej strane je potom už Brazília

Výhľad na cestu k prievozu a vyhliadkové člny, ktoré je možné si tu objednať a vydať sa na plavbu priamo k vodopádu

Cesta končí pri vyhliadky na vodopád San Martin, ktorý je tu druhý najväčší v rámci Iguazú

Z hornej chodníky sa vraciame späť na rázcestí odkiaľ sa vydávame na Circuito Inferior. Najskôr je dlhý zostup vlhkou džungľou až sa otvorí asi najkrajší vyhliadka na argentínskej strane vodopádov. Je odtiaľ vidieť ako najväčší vodopád Diablov pažerák – Garganta del Diablo, tak i slávna vyhliadková lávka na brazílskej strane rieky

Cesta sa pozvoľna stáča a zase približuje k vodopádom, odtiaľ ich vidíte viac panoramaticky než z horného okruhu.

Cesta zo spodného okruhu k prievozu prudko klesá, takže cesta späť rozpálenú džungľou bude určite zážitok. Tu sa navyše dlho čaká priamo na slnku než na vás príde rad na prievoz, v cene vstupného. Je tu tiež východisko člnov, ktoré sú už ale za extra peniaze. Na ostrove je aj malá pláž, takže je tu možné sa i vykúpať.

Od prievozu vás čaká strmé stúpanie na vrchol ostrova. U križovatky ciest je lavička a tieň, ideálne miesto na krátky odpočinok. Potom už vás čaká krátka cesta na ďalšiu krásnu vyhliadku, priamo do mohutného vodopádu San Martin

Výhľad odtiaľ je naozaj luxusný – veľkú časť kaskády máte ako na dlani

Aj výhľad na druhú stranu je zaujímavý

Po návrate späť na križovatku sa ešte môžete vydať ku skalným útvarom, kde na stromoch sídli supy, čakajúci na nebohej tvory, ktoré sa pomlátí vo vodopádoch.

Väčšinou supy krúžia nad vodopádmi a vyzerá obete, tak je fajn, keď je zastihnete odpočívať na najvyššom mieste ostrova

Z brazílskej strany je výrazne bližší pohľad na najväčší vodopád v Iguazú než z argentínskej.

Pri našu návšteve / február / boli vodopády krásne, ale podľa stavu koryta tu aj tak bolo vody silno pod normálom

Síce tu sú kvantá návštevníkov, ale stále sa vyskytujete v džungli tak vás nesmie prekvapiť, že „zakopnete“ o metrového varan.

Cesta späť k rázcestí u veže je fakt už úmorná. Nesmie sa tu rozhodne podceniť množstvo vody, klobúk a opaľovací krém. Argentínska strana vodopádov je o mnoho náročnejšie ako brazílska kde idete celú cestu po rovine a v tieni. Kde sa podáva občerstvenie, tak tam tiež dranká Nosálová.

V medzistanicu vláčika, estacion Cataratas, sa oplatí počkať na vláčik, ktorý vás dovezie do stanice Garganta del Diablo. tento úsek sa neoplatí ísť pešo, pretože tu nič k videniu nie je. Prichádzame na konečnú a odtiaľ sa vydávame po lávkach nad riekou k Diablovej tlame. Ide sa celkom dlho a prechádza sa celkovo šesť ostrovčekov. Rieka je v týchto miestach neuveriteľne široká, rozlieva sa tu do obrovskej podkovy a stredom je práve Diablov pažerák.

Už počujeme rachot a vidíme hmlu, ktorá sa tu dvíha všade okolo.

Z diaľky vyzerá vodopád len ako diera v riečne hladine

Meno vodopádu Diablov pažerák rozhodne neklame

Je to proste obrovský zážitok vidieť tento živel na vlastné oči. Vláčikom sa potom môžete vrátiť rovno k vstupu parku