Výstup na Uhuru

Finálny výstup na Uhuru peak začína o polnoci, takže väčšina turistov štartuje totálne nevyspatá. Navyše problémy z výšky trápia skoro každého. Je problém do seba dostať vôbec niečo na raňajky. Celý rad turistov sa nakoniec rozhodne skončiť s výstupom počas niekoľkých prvých minút. Dôvodom skorého vstávania je snaha stihnúť východ slnka priamo na vrchole hory. Tým pádom stúpate celú cestu v tme. Fotky sú teda v tomto článku až zo zostupu. Zo začiatku vás čaká rovno kilometrovej prevýšenie suťovým žľabom, ktorý je čím ďalej prudšie. To čo budete hore stúpať hodiny zbehnú dole potom za pár minút.

Suťoviska sú čím ďalej viac plná väčšie sopečných vyvrelín. Výstup v noci spestrujú čelovky veľkých výprav, kedy to v stene vyzerá ako keby tam liezli veľkí svetelnej hady. Pri návrate je už pekne vidieť celá cesta is Kibo hut uprostred sopečnej pustatiny. Konečne sa približujete hrane krátera.

Konečne vystúpite na hranu krátera – na Gilman's Point. Ste vo výške 5 681m nm Na samotný vrchol už to teda je len nejakých 200 výškových metrov, ale viac ako dva kilometre ďaleko. Teplota klesá na –10 stupňov a vy si vôbec nepripadáte ako na rovníku. Z pôvodne veľkého ľadovca tú zostali už len vyhladené svahy a len malé kúsky ľadu obzvláštňují inak pustú krajinu.

Z Gilman's Pointu nasleduje cesta po hrane kráterumezi sopečnými skalkami. Cesta už konečne vedie len zvoľna do kopca, ale v tejto výške je to aj tak náročný pochod. Našťastie v noci aspoň nevidíte cieľ, ktorý sa totiž za svetla zdá odtiaľ ešte pekne ďaleko.

Stále stúpate nad plytkým kráterom a pomaly sa blížite k vyhliadke na zvyšky ľadovca. Tesne pred naozaj finálnym výstupom sa k vám pripojí trasa Mweka a turistov zase pribudne.

Zvyšky vrcholového ľadovce sú najkrajšie časti celé hory, pretože inak je okolo vás nie moc zaujímavá krajina.

Finálny výstupová cesta je naozaj pohodlná, ale v tejto výške je už každý meter poznať. Ľadovec je naľavo, plytký kráter napravo a medzitým suť a malé skalky

V okolí vrcholku je pekelná zima dosť fúka, ale oplatí sa vydržať čo najdlhšie a kochať sa výhľadmi po východe slnka.

Po šiestich hodinách výstupu konečne na vrchole Uhuru – najvyššieho bodu Afriky.

Čakanie na východ slnka je v zime tu panujúcej docela kruté. Po úsvite sa vzduch konečne začína ohrievať. Spiatočná cesta je už výrazne rýchlejší zvlášť keď sa nebojíte zbehnúť Šútovo žľab.