Výstup na Ercyies Dagi

Idete po Anatolskej náhornej plání vo výške cca 1 400 metrov nad morom a už z diaľky vidíte váš cieľ – mohutnú Ercyies, ktorá vás prevyšuje o dva a pol kilometra

Ideme z juhu, takže naším východiskom je mesto Develi (1 250m nm). Cesta je pokrytá kvalitným asfaltom, pretože je to pre miestne skratka do veľkého mesta Kayseri. Zhruba po 20 kilometroch jazdy z Develi sme v lyžiarskom stredisku (2 200m nm)

Lyžiarske stredisko je postavené v podstate v malom priesmyku. Je tu veľa miesta na zaparkovanie a výstup skraja je veľmi jednoduchý po kamenistom svahu vedľa lanovky

Sme tu v neskorom popoludní a navyše sa zaťahuje a robí sa zima ,. Okolitá krajina je opustená a ponurá, len na obzore vykukujú kúsky hlavného sopečného hrebeňa

Po tom čo budete míňať konečnou lyžiarskeho vleku sa po chvíli dostanete na relatívne „rovinatej“ plato vo výške cca 2 800 metrov nad morom. Ideálne miesto na postavenie stanu a počkanie na ráno. Je tu dokonca pripravený pľac obohnaný malú Zítka. Noc je tu krušná ak si zabudnete vziať so sebou spacák

Východ slnka vyzerá celkom nádejne aj keď vrchol je stále pod mrakom

Volíme odporúčanou výstupovú cestu po dlhom južnom hrebeni. Vďaka mrakom pod nami je výhľad celkom zaujímavý, čo u dominantných sopiek nebýva pravidlom

Z hrebeňa je dobre vidieť náš kemp. Vybydlený barák u konca lanovky, potom točňa vleku a nakoniec náš stan na ihrisku. Za dobrého počasia všetko úplne zrejmé, ale keď padne hmla tak ho potom hľadajte medzi tými malými sopečnými chrbátiky.

Okolité hornina je rozpukaná, na obe strany sú prudké suťové svahy a sú tu desiatky roztodivných sopečných skaliek. Je koniec septembra, takže v týchto výškach už je celkom zima

Najkrajšia časť výstupu bola pre mňa vo výške ccca 3 300 metrov nad morom. Krásne výhľady na hrebeň, dole na „tehotnú ženu“ a dva výrazné předvrcholy. Asi najfotogenickejšie miesta z celej túry

Konečne dosahujeme předvrchol, cca 3 630 metrov nad morom. Počasie sa kazí, ale nakoniec sa hlavný vrchol odhalí. Ukazuje koniec pohodlné chodníky v podobe niekoľko desiatok metrov vysoké skaly. Aj samotný vrchol je vysoká skala z rozpukaného materiálu

Slnko dnes naposledy vylieza z mrakov a my si užívame zaslúžené výhľady. Pri spätnom pohľade ani předvrchol nevyzerá nevyzerá úplne zle

Lyžiarske centrum odtiaľ vyzerá teda celkom hlboko a ďaleko. Na pláni je vidieť džípová cesta a iný basecamp, takže s dopravou sa to dá celkom urýchliť. Na druhej strane pri tejto variante musíte vystúpať Šútovo kuloároch a ste bez výhľadov z hrebeňa

Sme na ťažiskovým mieste celého výstupu pod vysokou skalou vo výške cca 3 700 metrov nad morom, takže 200 metrov pod hlavným vrcholom.

Ešte než sa rozhodneme či skúsime skalu preliezť alebo ju sprava obísť a vystúpiť na vrchol tým prudkým suťovým žľabom sa z azura stane totálnej mlíko a v diaľke začne hrmieť. Takže to vzdávame relatívne blízko od cieľa. Vraciame sa späť po hrebeni aj keď sme si pôvodne chceli zrýchliť zostup žľabom ale fakt nie je vidieť na krok. Stan skladáme za búrky a Zdrhám do toho vybydleného baráku. Všade sa váľa železo a tečie voda, takže tiež to nie je ideálne schovávačku pred bleskami. Keď utíchne najhoršie ideme dole čo najbližšie tým stĺpom od lanovky aby to prípadne tresol do nich miesto do nás, ale ani neviem či to bola vôbec dobrá taktika.