Túra na mesačnú hrebeň u Kočkoru

Bazár v Kočkoru nie je klasickej trhovisko, ako by sa z názvu dalo očakávať. Je to v podstate len okolí hlavnej cesty v strede mesta, kde sa sústredí taxíky a najväčší miestny ruch. V jeho okolí je najviac ubytovacích možností a obchodíkov s potravinami. Je to východisko aj na túto túru.

Z bazáru pokračujte ešte cca 150 metrov po hlavnej ceste, kde na konci bloku zahnite doľava. Ďalej už pôjdete stále rovno smer hory. Ako prvý narazíte na klasický socialistický pamätník uvedomelé hrdinky.

Len kúsok ďalej od pomníka úderníkoch má svoju sochu aj Lenin. Na toho narazíte v Kirgizsku stále veľmi často.

Výpadovky z mesta je celkom prašná a panuje na nej cielia ruch. Mesto je na počet obyvateľov celkom rozťahané a pôsobí skôr dedinský. Predsa len sa tu väčšina živia prácu na úrodných poliach živených vodou ľadovcových riek.

Po zhruba kilometri a pol končí na západnej strane cesty zástavba a cez pole je zaujímavý výhľad na zhruba desať kilometer dlhý hrebeň vyprahnutých hôr. Tieto vrcholky majú len okolo dvoch tisíc metrov nad morom, takže na miestne pomery úplne bezvýznamné, výhľad z nich je však skvelý.

Posledná zaujímavosťou Kočkoru je mešita stojaci takmer na samom kraji mesta. Moc ľudí tu nie je a aj tu je vidieť, že v Kyrgyz sa náboženstvo moc neprežíva.

Kopce, ktoré sú cieľom tejto prechádzky, vyzerajú v porovnaní s hlavným hrebeňom na obzore, dosahujúcich výšok okolo 4 200m nm, naozaj ničotný.

Po dvoch a pol kilometroch pochodu z kočkorského bazáru dôjdete k obchvatu mesta. Ten prejdite a pokračujte smer dedinka Isakajev. Zhruba po 750 metroch sa na kraji dediny začne cesty výrazne stáčať východ. Vy však po poľnej ceste pokračujte okolo poľnohospodárskych stavení priamo k vyprahnutým horám. Na tomto mieste v podstate opúšťate, zhruba v polovici, pešie variantu cesty do východiska treku k jazeru Köl Ukok.

U posledných stavení budete míňať zavlažovacie kanál a pohodlne môžete stúpať na východnej konca onoho vyprahnutého mesačného masívu. Pekný je výhľad na ústí údolia Tor Ukok, ktorým vedie skvelý trek k jazeru Köl Ukok.

Je odtiaľ aj pekný výhľad na ľadovcovú horu, jednu z najvyšších v oblasti, ktorá zásobuje vodou riečku terč, ktorú budete musieť prebrodiť nezostane čas sa vydáte k jazeru Köl Ukok.

Vlastné pohoříčku je typický badlandy týčiaci sa nad úrodným okolím.

Hrebienok mesačných kopcov vyzerá z diaľky relatívne kompaktne, ale v skutočnosti je rozdelený celým radom malých údolí, takže klaisckou hrebeňovku tu neurobíte. Prechádzku môžete teda urobiť tak, že prejdete túto malú časť a údolíčku sa vrátite späť alebo budete pokračovať ďalej na západ cez jednotlivé pidi masívy.

Výhľad na širokú oázu Kočkoru je veľmi pekný. Navyše tu sotva niekoho stretnete. turistu určite nie, maximálne nejakého pasáka kráv.

Tiež je pekný výhľad na sústavu zavlažovacích kanálov a rybníkov, udržujúce vodu v krajine.

Na samom južnom konci hrebienka je aj malý opustený malý cintorín. Na tomto mieste má naozaj zvlíštní atmosféru.

V údolíčku je aj cestička a spor vegetácia – za dažďa či na jar aj tu nejaká voda občas tečie

Údolím prejdete behom chvíľky a potom už vás čaká rovnaká cesta späť. Ak sa vám nechce celú cestu šlapať je veľká šanca, že stopne nejakého taxík. Doprava medzi Kočkorem a Isakajev je relatívne frekventovaná.