Článok Retz v zime

Začíname na hlavnom námestí. Nájdeme tú radnicu s vyhliadkovou vežou, informačné centrum, vinotéky zásobené skvelým miestnym vínom, kaviarne i malé obchodíky. V sobotu býva k dispozícii aj malý trh s produktmi miestnych farmárov.

Pokračujeme z hlavného námestia severným smerom: prechádzame širokou bránou po značenej ceste smer veterný mlyn.

Názov ulice nás nenecháva na pochybách, že ideme správnym smerom. Len toho snehu je na miestne pomery trochu viac.

Vinárov a vínnych pivníc je v Retzu skutočne veľa. Len teraz v januári sa mnoho z nich ponorilo do zimného spánku.

Cesta stúpa k viniciam a za poslednými domami sa objavuje výhľad na celé mesto.

Neďaleko veterného mlyna je prvé súsošie krížovej cesty.

Tak neviem, či takto práve vyzerala colnica na štátnej hranici, ale tá ceduľa je dosť autentická.

V súčasnej dobe sú v Rakúsku len dva plne funkčné veterné mlyny. Jeden pri Neziderskom jazere, druhý práve tu v Retze. Ten miestny pochádza z 18. storočia.

Vinohradníctvom toto mesto a jeho okolie naozaj žije. Retz je obklopený vinicami. Len ten pohľad na zasneženú krajinu je práve tu trochu netradičný.

Za veterným mlynom sa dostávame k piatemu súsošie krížovej cesty.

Krížová cesta končí pri veľkom súsoší s tromi krížmi. Ukrižovaný Kristus má po bokoch kríža s lotrami. V spodnej časti je socha Panny Márie a Márie Magdalény. Kalvária v barokovom štýle bola dokončená v roku 1726 a je od nej pekný výhľad na mesto a okolie.

Pokračujeme ďalej SZ smerom po značenej ceste. Len asi 5 minút za veterným mlynom je vojenský cintorín.

Ďalším cieľom je vyhliadkový vrchol Parapluieberg (367 mnm).

Vraciame sa južným smerom na ďalší vyhliadkový vrchol Gollitsch (325 mnm), odkiaľ je výhľad na mesto Retz aj okolité dediny.

Okolo zasnežených viníc sa vraciame späť do mesta, ktoré nás vľúdne prijíma svojou kulinárskou ponukou.