Durmitor - Čierne jazero

Na ceste do Albánska sme sa najskôr zastavili v Čiernej Hore v Durmitoru. Durmitor je vápencové pohorie na severe Čiernej hory, najvyššia hora Bobotov kuk má 2523 metrov. Centrálna časť pohoria s hlbokými kaňonmi riek Tara, Draga a Sušica je od roku 1952 vyhlásená národným parkom. Na niekoľko dní sa naším domovom stal kemp Ivan Do. Je to malý príjemný kemp priamo pod horami, kúsok od Zabljaku.

Ráno vyrážame na prechádzku okolo Čierneho jazera. Cesta vedie spočiatku lesom, ideálny pre rodinný výlet s deťmi. Za chvíľu prichádzame k horskému jazeru. Na brehu je malá pláž, zvádza nás to k vykúpaní. Ako obvykle vyzúvajú s Gabčo topánky a hrnieme sa do vody. Voda je krásne studená. O kúsok ďalej už je vidieť, ako je hlboká, zelenomodrá farba to sama napovedá.

Čáka sa, Tom fotí a prtě v kočíku veselo pokrikuje. Ale nohy si namočiť nechce. Ideme boso ďalej. Piesočná cesta sa mení v kamenistou lesnej a my obúvame topánky. Cez cestu sa objavuje čím ďalej viac kamenia a koreňov, vedie teraz lesom a pod nami je zráz s úchvatnou zelenú hlbinou.

Pavlínka sa spokojne vezie. Blahorečím našej terénne trojkolke. Tento kočík zvládne všetko. Avšak cesta nám chystá ďalšie prekvapenie. Mení sa na kamzíci chodník. Ale stále ešte ideme. O kúsok ďalej už musí Tom niekoľkokrát kočík preniesť cez obrovské balvany alebo cez odhalené korene stromov. Vracať sa nechceme. Dúfame, že ďalej to bude už lepšie.

Lenže o ďalší kúsok ďalej narazíme na niečo, čo sme vôbec nečakali a čo náš kočík nezvládne. Obrovské kamenné schody, hore sú dokonca oceľové laná na prichytenie. Stojíme pod tou hrôzou a neveriacky hľadíme dopredu. Dochádza nás pár francúzskych turistov, ktoré sme predbehli o nejakú chvíľku predtým. Pán bez rečí chytá kočík a pomáha Tomovi vyniesť Pavlínku nahor. Ja beriem tašku s foťákom, tašku a Gabčo a snažím sa nepozerať sa, ako tí dvaja bojujú s kočíkom po tých kamenných schodoch. Temne zelená vodná hladina pod nami teraz už nevyzerá krásne smaragdovo, ale skôr temne hrozivo.

Konečne je to za nami. Ďalej už pokračuje normálne lesná cesta. Prichádzame k rázcestí. Už je nám jasné, prečo táto cesta nezodpovedá tej z mapy. Za Čiernym jazerom je ešte ďalší, Malé jazero. Išli sme až okolo neho. Široká piesočná cesta vedie medzi oboma jazerami a keby sme sa jej držali, nemuseli sme si tento kočíkovú offroad vôbec zažiť.