Výstup na Krakov hoľu

Trasa začína na parkovisku pri Demänovskej jaskyne slobody. Parkovisko je platené, ale ak sa na túto túru vydáte v pondelok, keď je jaskyňa uzavretá, je veľká šanca, že sa platenie vyhnete. A ako bonus sa nebudete musieť predierať turistov, ktorí mieria do jaskyne. Je možné sem dojsť aj autobusom. Z parkoviska sa vydáme po modro značenej ceste prudkým svahom okolo vstupu do jaskyne. Až potiaľ je cesta dláždená, nad jaskyňou sa z nej stáva už len lesná cestička, ktorá sa kľukatí svahom vyššie a vyššie. Po zhruba 300 výškových metroch máme najprudší stúpania za sebou a nasleduje stúpanie o niečo miernejšie. Zároveň sa začínajú otvárať výhľady na protiľahlej hrebeň. Vpravo je vidieť špicatá Siná (1 560 m nm) a vľavo je blízko seba trojica vrcholov Bor (1 888 m nm), Zákľuky (1 914 m nm) a Poľana (1 889 m nm).

Stále stúpame nahor a zhruba vo výške 1 400 m nm so stromami rozostúpia a ocitneme sa na príkrom trávnatom svahu pod vrcholom Pusté (1 501 m nm). Jeden z najkrajších úsekov trasy s krásnym výhľadom do údolia a na okolité hory. Zo svahu vyrastá rad skalísk, medzi ktorými postupne vystúpime až takmer k vrcholu Pusté (značená cesta vrchol nepatrne míňa).

Následne trochu zostúpime do sedla Machnaté, kde sa k modrej značke pripojí zľava žltá značka a spoločne nás povedú až k rázcestí Kosienky, Poľana. Cesta prevažne stúpa po hrebeni, ktorého západnej svah je porastený vysokými stromami, ktoré obmedzujú výhľad. Naopak východnej svah bol značne zničený víchricou a sú tu rozsiahle odlesnené plochy. Pred nami už vidíme hlavný cieľ tejto túry.

Pokračujeme ďalej až k rázcestí Pod Krakovom hoľou. Odtiaľ je už len krátka odbočka vedúce až na samotný vrchol. Krakova hoľa je porastená hustou kosodrevinou, ale na samotnom vrchole, na okraji skaly, je malá voľná plocha, odkiaľ je nádherný výhľad. Vidieť môžeme napríklad Poludnica, Pusté alebo Sino. V diaľke potom vodná nádrž Liptovská Mara a pri dobrej viditeľnosti i Vysoké Tatry. V masíve hory sa nachádza rozsiahly jaskynný systém s celkovou (zatiaľ známe) dĺžke údajne až 65 km. Jaskyňa však nie sú verejne prístupné.

Z vrcholu sa vrátime späť k rázcestí Pod Krakovom hoľou a ďalej klesáme k rázcestí Kosienky, Poľana, kde sa oddeľuje žlto značená trasa. My pokračujeme stále po modrej k sedlu predných. Cesta vedie prevažne z kopca, až tesne pred sedlom začne opäť trochu stúpať. Miestami je potreba sa predierať kosodrevinou. Vo vyšších polohách, než zostúpime znovu do lesa, sa naskytujú pekné výhľady na okolité kopce.

Zo sedla predných (1 415 m nm) ďalej klesáme lesom k rázcestí v sedle Pod Kúpeľom (1 131 m nm). Medzi stromami sa pred nami týči impozantný Poludnica (1 549 m nm). Modro značená trasa vedie až na jej vrchol a tak jeho zdolanie je veľmi lákavé. Avšak podľa ukazovateľa v sedle Pod Kúpeľom cesta na vrchol z tohto miesta trvá hodinu a pol a nás aj bez toho čaká ešte ďaleká cesta k východiskovému bodu túry. Takže opustíme modrú a ďalej budeme zostupovať po žltej do Iľanovské doliny.

Zostúpime strání až k potoku Iľanovianka a ďalej pokračujeme po pohodlnej ceste pozdĺž potoka až k rázcestí Za brán. Rázcestí je v nadmorskej výške cca 850 m, takže z Krakova Hole sme zostúpili už o 900 m. Teraz nás však čaká opäť výstup asi o 400 m hore do Iľanovského sedla. Na rázcestí sa teda dáme doľava po zeleno značenej chodníku. V rovnakom mieste vedie aj krásna, široká, ale neznačkovanej lesná cesta, ktorá môže neznalého turistu ľahko zviesť zo správnej cesty. Ako sa to stalo mne :-) Pretože táto cesta zo začiatku vedie rovnakým smerom ako značená cesta, vôbec ma nenapadlo, že by som mohol ísť po zlej ceste. Až po nejakej dobe mi začalo byť podozrivé, že už som dlho nevidel zelenou značkou a tak som skontroloval svoju polohu cez GPS a zistil, že som o nemalý kus inde, než by som mal byť a cesta, po ktorej idem, už nejaký kus ani nie je zakreslená v mape. Cesta skutočne v tejto časti vyzerá pomerne novo. Našťastie sa čoskoro opäť stáča správnym smerom a dovedie ma až takmer do Iľanovského sedla, len posledných niekoľko sto metrov je nutné ísť voľným terénom podľa GPS. Oproti značené ceste som si minimálne o kilometer zašiel, ale na druhú stranu táto cesta bola asi pohodlnejšie a takmer celý čas som mal za chrbtom krásny výhľad na Poludnica. Nemusíte sa teda báť jej vyskúšať.

Z Iľanovského sedla nás už čaká prevažne len klesanie stále po zelenej. Trasa vedie z veľkej časti pozdĺž potoka, občas priamo jeho korytom. Na niekoľkých miestach sú lávky a niekde dokonca aj reťaze. Pri vyššom stave vody to môže byť celkom nepríjemný úsek, ale za pekného počasia naopak atraktívne. Príroda tu pôsobí celkom divoko as trochou šťastia môžeme aj počuť medveďa. Dôjdeme až k Demänovskej jaskyni mieru, ktorá je však verejnosti neprístupná. O kus ďalej sa potok, ktorý nás až doteraz sprevádzal, vlieva do riečky Demänovky. A odtiaľ je to už len necelý kilometer po pohodlnej ceste proti prúdu Demänovky späť na parkovisko, odkiaľ sme vychádzali.