Túra cez priesmyk Chauki

Údolím rieky Snostkali sa dá ísť pešo, čo z Kazbegi do Juty zaberie celý deň. Alebo sa dá prísť autom, s čím pomôže v meste asi ktokoľvek. Z Kazbek v chrbte sa pokračuje až skoro do Juty.

Z Juty už to ide iba pešo. Je možné tu prespať v kempe alebo v malom GuestHouse, ale zásoby to chce mať už vopred.

Nad dedinou sa už chodník voľne vinie krajinou a v pozadí sa rysuje masív Chauki. Ten sa však neobchádza sprava, ako by sa mohlo na prvý ponúkalo, ale zľava, teda zo severu. Výstupová cesta je teda ešte skrytá.

Ešte dlho sa dá počítať s vodou, ktorú nie je nutné všetku ťahať na chrbte.

Svieža zelená sa pomaly vytráca a prichádza kamenistá fázy výstupu. Z tejto strany výstupu do sedla práve začína strmé stúpanie.

Samotné sedlo je pomerne ploché a pohodlne priechodná, ak nie je sneh. Výhľady sú úchvatné, Kaukaz kam až oko dovidí.

Kaukaz kam až oko dovidí.

Pri pohľade zo sedla na juh sú už vidieť malé morénové jazierka Abudelauri. Vlastné moréna sa stráca v popoludňajšom tieni, vrhanie masívom Chauki. Zostup na túto stranu hrebeňa je veľmi príkry a v podstate celý v sutiny. To čo sme na jednu stranu štveral niekoľko hodín, možno tadiaľ „zbehnúť“ za necelú třičtvrtěhodinku … V obrátenom smere to ale bude dosť nárez.

V starej ľadovcové moréne sú patrná dve z troch jazier Abudelauri. Cesta cez hrebeň a samotné sedlo Chauki obchádza rozoklané skalné steny a nadchádza tak skalné hrebeň.

Bohužiaľ, jazerá sú po určitú časť roka pomerne dosť špinavá a zarastená riasami. Okolo sa totiž pasú stáda oviec a koní a zvieratá sem chodia piť. Najčistejšie je najvyšší jazierko a vývery čerstvej vody, ktorá pramení neďaleko. Len sa musí trochu hľadať.

Zostup do dediny je už pomerne nenáročná prechádzka po chodníku dole údolím. Niektorí turisti do dediny prichádza autami priamo z Tbilisi na jednodňové výšľap k jazerám.

Z dediny sa rovnako ešte musí dole do údolia k hlavnej ceste. Zostup sa môže časovo pretiahnuť, pretože sa cesty kľukatí v nekonečnom počte serpentín v dĺžke mnohých kilometrov. Odtiaľ sa dá vydať po ceste rovno na sever, do svetoznámeho Shatili, alebo sa zviesť linkovým busom do Tbilisi.