Kadiaľ tiež prejdú nákladiaky
Kaňon rieky Khuram Tsenkher (Хүүрай цэнхэр гол), teda Suché Modré rieky, je ďalšou možnou prístupovou cestou do vnútra západného Altaja. Z Mankhanu do Munkhkhairkhanu je to asi 80 km, tzn. tak na 3 dni pešo, alebo okolo 5 hodín autom. Je celkovo průjezdnější než údolia Dunda Tsenkher, preto ním prejde aj kamión a vedie tadiaľto dokonca elektrické vedenie.
Ťavy
Hneď pri vjazde do kaňonu od severu sa dajú celkom bežne stretnúť „divé“ (teda voľne sa pohybujúce) ťavy, ktorí sa sťahujú na výplavový kužeľ rieky doplniť vodu do svojich hrbu.
Biele útesy
Steny kaňonu sú tvorené strmo postavenými vrstvami hornín. Najfotogenickejšie sú potom biele mramory.
Kaňon
Najuzavretejší pasáže sú v severnej časti, smerom k juhu sa kaňon pomaly otvára do údolia s pomerne príkrymi svahmi. Voda v koryte sa čo chvíľu stráca v nánosoch štrku a potom sa zase objavuje.
Cesty
Cesty sa vinie po dne údolia, len občas nastúpi pár metrov do svahu. Rieka ju teda často poškodí, v závislosti na množstve vody, ktoré sa počas roka mení s každým topením, mrazom alebo väčším dažďom. Na snímke z konca mája je rieka ešte zamrznutá, ale ľad už auto neudrží.
Pohľad zhora
Horský hrebeň, ktorý kaňon pretína, nie je tvorený žiadnymi velehorskými štíty. Sú to pomerne oblé kopce, avšak s prevýšením okolo tisíc metrov. Vystúpať nad kaňon sa dá väčšinou ktorýmkoľvek bočným údolíčku.
Zelené pastviny
K juhu sa kaňon otvára do plochého úrodného údolia, kde sa celkovo stabilne drží voda a pasienky sú preto stále zelené. Údolie Suché Modré rieky prebieha na snímke zľava do prava (po prúde); medzi severným ústím kaňonu a týmto miestom sme pozvoľna nastoupali okolo 700 metrov, dno údolia je vo výške okolo 2500 m nm