Článok Lares Trek

Vydávame sa na tzv. Kombinovaný Lares + Short Inca Trail. Prvá časť, tj. Lares Trek, začína skoro ráno v Cuzcu, odkiaľ nás mikrobus po asi dvojhodinovej jazde dovezie do dediny Calc, kde je tržnica, teda posledná možnosť nákupu zásob.

Po ďalších cca 2 hodinách jazdy po krásnej horskej cestičke začíname samotný trek netradičným spôsobom: návštevou termálnych kúpeľov v mestečku Lares. Vykúpeme sa v horúcej vode a dostaneme raňajkách. Asi psychologická príprava, aby sme sa prestali obávať toho, čo bude nasledovať. Trochu to pomáha …

Potom ešte malý kúsok posunie, a konečne nás sprievodca vypúšťa na cestu. Nasledujúci deň a pol pôjdeme len do kopca.

Na obed sa zastavujeme v turistickej základni v dedinke Hatun Queuna (múrikmi ohradené miesto, kde si môžeme postaviť prístrešok). Potom pokračujeme ďalej do kopca, asi po 2 hodinách máme pred sebou tyhle nádherné vodopády.

Dorazíte na breh jazera, kde máme prenocovať. Bohužiaľ nie v tom peknom kamennom domčeku, ale v stane. Sme vo výške 4000 m, v noci bude pekná kosa.

Ráno vyrážame okolo jazera a ďalej do kopca a využívame chvíľok, kedy sa dvíha hmla, k fotenie (čím vyššie, tým je hmly viac, občas taky prší, chvíľu padajú aj krúpy)

Priesmyk vo výške 4650 m je najvyšším miestom celého treku. Posledných 150 výškových metrov dýcham ako lokomotíva, hoci ideme pomaly. Sprievodca mi ponúka, že sa môžem zviesť na koni, čo odmietam, ale nakoniec rád koníčkovi zverím svoj ruksak, aby som ostatné nezdržiaval, pretože som každých 10 metrov zastavoval, aby som schmatol dych. Sprievodca nám meria obsah kyslíka v krvi, vraj je všetko OK. Ďalšie šikovný psychologický ťah, hneď sa mi ide lepšie. Alebo je to tým, že už nejdeme do kopca?

Miestom dnešného nocovanie je dedinka Cancha Cancha. Namiesto dostupné len pešo, z najbližšej civilizácie je to deň chôdza do kopca. Ľudia tu žijú rovnako ako v 15. storočí v čase Inkov (ktorých potomkami sú, hovorí sa tu len z jazyka Quechua). Večer ideme na návštevu do jedného z domov, ktoré sú postavené z kamenia a blata, strecha je Došková. Jedna veľká miestnosť s kamenným ohniskom, kde horí oheň, pretože v noci je zima. Po zemi behajú morčatá, chované na mäso a kožušinu. Pestujú sa tu zemiaky, quinoa, a samozrejme všade okolo sa pasú lamy a alpaky. Keď niekto vypestuje viac ako spotrebuje, vydá sa do mesta, kde to na trhovisku vymení za niečo iné. Ak je niekde na svete miesto, kde sa na 500 rokov zastavil čas, tak je to tu. Ale tieto dedinky už dlho neprežijú. Starousadlíci tú dožívajú, ale ich deti sa radšej sťahujú do miest a nikto nový sem samozrejme dobrovoľne nepríde.

Po ďalšom prespanie v stane ideme ráno navštíviť ešte druhý domček. Je úplne rovnaký ako ten prvý, akurát miesto deda tam býva babička. Ukázala nám, ako pomocou kameňov drví kukuricu na múku. Potom už sa vydávame nadol podľa riečky. Pastier, ktorý vyháňa lamy na pastvu, je náš známy, u ktorého sme včera boli na návšteve.

Stačí dve hodiny a okolitej vegetácie sa s klesajúcou nadmorskou výškou dramaticky mení, tu už je regulárny džungle. Turistická časť treku končí na poludnie v dedinke Puente Charan, kde sa naše riečka vlieva do Urubamby. Po obede sa lúčime so sprievodom, sprievodca nás naložia do autobusu a ideme sa pozrieť na soľné bane.

Tento výlet bol akýmsi príveskom k Lares Treku, aby sa zabil zostávajúci čas popoludní tretieho dňa. Tematicky to zapadá do koncepcie treku, ktorý má okrem horských krás ukazovať aj typický spôsob života, ktorý pretrváva v niektorých miestach v Andách ešte z předinckých čias. Soľné bane sú takým príkladom, vraj tu boli už pred ríšou Inkov, akurát postupne sa počet bazénikov, do ktorých sa chytá prírodná slaná voda a odparovaním získava soľ, zvýšil z niekoľkých desiatok na niekoľko tisíc. Takto to vyzerá dnes.

Po prespanie v hoteli na stanici v mestečku Ollantaytambo (konečne civilizácie!) Ráno popojíždíme vláčikom pozdĺž Urubamby, vystupujeme uprostred ničoho, prejdeme po moste cez rieku a pripájame sa na trasu Inca Trailu.

Skrátený Inca Trail tu podrobne popisovať nebudem, ale posledná fotka musí samozrejme ukázať cieľ celého nášho snaženia. Celý Short Inca Trail je vlastne jednodenný výlet, vedie okolo dvoch ďalších archeologických nálezísk, a končí výstupom ku Slnečné bráne (Intipunku), odkiaľ je ten správny výhľad na Machu Picchu. Kým niektoré verzie trekov fungujú tak, že turisti nocujú v stanoch kúsok pod Slnečné bránou a ráno sa vyšplhajú hore, aby sa mohli pokochať východom slnka nad Machu Picchu, my sme si urobili pár fotiek navečer, zišli sme autobusom dole do Aguas Calientes a druhý deň sme ráno pred východom slnka nasadli na autobus, vyšli späť na Machu Picchu, kde sme strávili pol dňa; skombinovali sme to s nepovinným a dopredu zarezervovaným výstupom na ten kopec pred nami, ktorý sa volá Huayna Picchu. Ale to už je na inú reportáž …