Výstup na Saykogel zo západu

Prvá časť pochodu je pekne zrejmá z tohto pohľadu: Z horskej chaty Hochjochhospiz (2 412m nm) sa musí viac ako 100 výškových metrov klesnúť k mostu cez dravý potok Hinteriesbach. A potom tie isté výškové metre zase nastúpať na túto vyhliadku. Preto veľká väčšina turistov, čo prešli horu z východu a nehodlajú v Hochjochhospizu spať, už k nemu ani nestúpajú a málo prešľapanou chodníkom klesajú údolím Rofental priamo pozdĺž potoka. Chata Hochjochhospiz je zároveň východisko na celý rad ďalších turistických trás napr. Na vrcholok Mittlere Guslarspitze (3 128m nm), chalupu Vernagthütte (2 755m nm), chalupu Schöne Aussicht Hütte (2 842m .N m.) A rad ďalších.

Vyhriata trávička na vyhliadke láka k odpočinku. Nie je odtiaľ vidieť len chalupa Hochjochspitz, ale aj menšie vrcholok Mutspitze, za ktorú začína nejzaledněnější časť celých Ötztalských Álp.

Vo 2470 metroch nad morom je rázcestí ciest. Tí čo stúpajú na Saykogel tu prechádzajú potok Hochjochbach a začínajú stúpať údolím nahor. Ostatným zostáva cca 5 kilometrov k chate Schöne Aussicht ležiace už v Taliansku. Na obzore je ešte vidieť aj východisko tejto túry – Hochjochhospiz.

Potok Hochjochbach je celkom dravý – hlavne v popoludňajších hodinách slnečných dní, kedy má dosť vody z topiacich sa ľadovcov.

Výstup je spočiatku len pozvoľný bez zákrut až k veľkému Muzika, čo je dobrý orientačný bod, zvlášť za horšieho počasia. Odtiaľ už cesta začína stúpať zákrutami nahor po nekonečných kamenistých svahoch ako pozostatok ľadovca. Krajina je pustá až depresívne.

Po dvoch hodinách pochodu z Hochjochhospitz a pribúdajúce výškou sa výhľadmi rozširujú – pekne je vidieť aj najvyššia hora Tirolska – Wildspitze.

Konečne sa dôjde na križovatku u výtokového hrebienku – cca 3000 metrov nad morom. Horolezecká cesta tu nastupuje na ľadovec a mieri do sedla Finailjoch (3 280m nm). Ostatné turisti pokračujú vo výstupe na Saykogel. Z výtokového hrebienka sú krásne výhľady, hlavne južným smerom do „ľadového sveta“, z ktorého sa týči veľká čierna pyramída Finailspitze.

Výhľady naozaj stojí za vynaloženú námahu.

Vďaka tomu, že finálna výstup má charakter hrebeňového, sú stále krásne výhľady na obe strany. Na druhú stranu táto túra nie je vhodná pre ľudí so závratmi a bez istého kroku.

Aj na druhej strane hrebienka je ľadové pole menom Kreuzferner, aj keď menšieho rozsahu.

Výstupový hrebeň v celej svojej paráde. Z oboch strán obložený ľadovcom. Na každú stranu vysokej kolmej steny – najnáročnejšie pasáž celého prechodu tejto hory.

Po cca 3,5 hodinách výstupu sme v sedle len pár metrov pod vlastným vrcholom hory. Konečne vidíme aj na druhú stranu na krásnu horu Similaun. Teraz máme dve možnosti – vrátiť sa naspäť k chate Hochjochhospiz a klesnúť späť údolím Rofental či „prejsť horu“ a zísť k chalupe Martin Busch a do Vento sa vrátiť údolím Niedertal.