Prehliadka starovekých Pompejí

Prvé osady na území Pompejí pravdepodobne vznikali niekedy medzi 8. a 6. storočím pred naším letopočtom po osídlení kmeňom Ošková. Bol tu založený aj prístav, ktorý bol využívaný najmä gréckymi moreplavcami a obchodníkmi. Na obrázku je typická ulička v Pompejach.

Pôvodne v meste žilo viacero etnických skupín, postupne sa však dostávalo pod rímsky vplyv a začalo prekvitať. Na obrázku je tzv. Malé divadlo (Veľké divadlo je obďaleč a v čase návštevy bolo uzavreté).

Vďaka úrodnosti kraja v okolí sopky sa táto oblasť stala obľúbenou pre Rimanov a začali tu vznikať divadlá, chrámy, športoviská, kúpele i najväčšia stavba Pompejí – Amfiteáter.

Amfiteáter bola stavba arény určená pre gladiátorské hry a športové zápolenia v tomto antickom meste. Ide o najstaršiu známu stavbu svojho druhu na svete.

Palestra Grande – rozsiahla telocvičňa slúžila k fyzickému aj intelektuálnemu vzdelávania mladých občanov. V tomto období (pred výbuchom sopky) malo mesto asi 20000 obyvateľov, ktorí vôbec netušili, aká katastrofa sa blíži – a to ani napriek mnohým varovania.

5. februára roku 62 nášho letopočtu došlo k ničivému zemetraseniu, ktoré zdevastovalo značnú časť mesta. Začalo sa pracovať na opravách a postupne sa väčšina mesta podarila znovu vystavať. Obyvatelia boli na mierne otrasy zeme zvyknutí a ani takto veľké zemetrasenie si nespájali so sopečnou aktivitou Vezuvu.

Na začiatku októbra roku 79 v meste vyschli všetky studne, čo obyvatelia Pomeje stále nebrali ako dostatočné varování.Po slabších otrasoch pôdy sa začali na Vezuvu objavovať drobnejšie trhliny s dymom.

Katastrofa prišla po poludní 24. októbra. Najskôr nastala erupcia, ktorá do vzduchu začala chrliť obrovské množstvo roztavenej horniny a sopečného popola. Explózia bola taká veľká, že sopečný mrak vzápätí dosiahol výšky 30 kilometrov. Roztavená hornina sa vo vzduchu prudko ochladila, čím vznikla pórovitá pemza. Juhovýchodná vietor začal tento mrak hnať priamo nad Pompeje a pemza spolu s prachom a popolom začala dopadať na mesto. Každú hodinu napadalo okolo 30cm tohto materiálu, čo trvalo dlhých 18 hodín. Väčšine obyvateľov sa počas tejto doby podarilo z mesta uniknúť, niektoré zabilo padajúce kamene či zrútenej stavby, ktoré neuniesli váhu napadané horniny. Obyvateľov, ktorí zostali uväznení vo svojich obydliach čakalo niečo oveľa horšie. Na obrázku je tzv. Forum – stredobod každodenného života Pompejí.

Erupcia aj intenzita padajúceho popola počas noci postupne slabla a tí, čo sa neudusili všade prítomným prachom si už mysleli, že majú vyhrané. To bol ale veľký omyl. Čoskoro nadránom došlo ku kolapsu mraku sopečného popola spolu so zrútením oslabeného krátera sopky. Tým začali vznikať pyroklastické vlny, ktoré rýchlosťou až 700km / h stekali po sopečnom svahu dole. Pyroklastické prúdy patrí k tomu nejničivějšímu, čo sopečná činnosť dokáže. Zmes žeravých plynov, magmy a popola sa neúprosne blížila k mestu a ničila všetko, čo jej stálo v ceste. Ani 10km vzdialenosť Pompejí nebola dostatočná a v momente keď prvá vlna dosiahla mesta, mala stále teplotou okolo 250 ° C a spálila všetko živé. Nasledujúce dve vlny boli ešte ničivější.Na obrázku je odliatok jednej z obetí.

Prístav Pompejí a pobrežia boli zničené vlnou cunami a nezostali tak zachované. Na obrázku je takmer 2000 rokov starý chlieb.

Ráno nasledujúceho dňa sa sopka upokojila a mesto zostalo zasypané 6m nánosom pemzy a popola a zostalo zabudnuté na dlhých 1500 let.Na obrázku je vidieť hrubá vrstva popola a tiež, že vykopávky stále prebiehajú a ešte nejakú dobu budú, pretože veľká časť mesta je stále ešte zakrytá.

Jedinou písomnou dochovanou spomienku na túto udalosť popisuje rímsky básnik a tiež očitý svedok Plínius mladší vo svojom liste 25 rokov po udalosti. Ako dátum udalosti Plínius uvádza 24. augusta, čo bolo vďaka mnohým nepriamych dôkazov spochybnené, ale až v roku 2018 bol v Pompejach objavený nápis s dátumom 17. október, čo spolu s nájdenými mincami razenými v septembri roku 79 spôsobilo, že je dnes ako dátum udalosti uvádzaný 24. október.

V meste je veľa pouličných predajní potravín. V niektorých hlbokých terakotových nádobách vedci našli stopy takmer 2 000 rokov starého jedla.

V Popmejích možno nájsť veľa rôznych domov a každý je niečím zaujímavý. Dom Menandro je typickým rodinným domom vysokej triedy.

Názov je odvodený od fresky gréckeho umelca Menandro a celý dom zaberá plochu 1800m štvorcových.

Ďalší z krásnych a najlepšie zachovaných domov Pompejach. Bola tu nájdená soška boha plodnosti Priapa s obrím penisom, ktorá bola pôvodne vyrobená pre fontánu, z ktorej údajne píly ženy, ktoré chceli otehotnieť. Ďalšie výzdobou sú fresky s erotickými motívmi a tiež s príbehy z antických bájí.

Samotná sopka Vezuv tiež stojí za návštevu a prechádzka okolo krátera je zaujímavá. Avšak kráter, hoci na prvý pohľad obrovský, je kráterom posledného výbuchu z roku 1944 – pôvodná kráter aj hora boli oveľa, oveľa väčší.