Článok Prehliadka Jerevane

Jerevan leží pri hraniciach s Tureckom a je od neho nádherný výhľad na horu Ararat, ktorú Arméni považujú za svoju, aj keď sa nachádza na tureckom území. V Parku Víťazstvo nad mestom je zábavný park s mnohými atrakciami.

V parku je ešte jedno zaujímavé miesto. Sprvu múzeum ministerstva obrany – Múzeum víťazstvo, ktoré bolo venované hrdinskému arménskemu ľudu z bojov II. svetovej vojny, teraz je veľká časť venovaná bojom o Náhorný Karabach z rokov 1988–1994.

Od Parku Víťazstvo západným smerom sa pešo asi za pol hodiny dostaneme na ďalšiu krásnu vyhliadku na celé mesto, oblasť tzv. Kaskád. Rozhodne to nie je nudný pochod, miestne reálie sú zaujímavé.

Túto novú modernú časť hlavného mesta je možné zdolať zvonka po jednotlivých kaskádach a vychutnávať si pohľad na centrum metropoly. Bola by však škoda zabudnúť na alternatívu druhú, pretože vo vnútri kaskád sa skrýva veľa zaujímavého.

Pojazdné schody nás dopraví k jednotlivým stupínkům, kde sú inštalácie moderného umenia a rôznych objektov. Je tu skrytá aj verejná knižnica s kaviarňou a obchodom so suvenírmi.

Toto nie je krásne miesto, to je miesto silné. Kto navštívi Jerevan, mal by sem zájsť. Pamätník s večným ohňom a vnútorné inštalácie pripomínajú prvú veľkú genocídu 20. storočia, o ktorej sa dodnes príliš nehovorí.

Vnútri múzea je veľa dokumentov a fotografií, ktoré pripomínajú neuveriteľných 1,5 milióna arménskych obetí.

Na mnohých miestach mesta sú objekty, pripomínajúce dobu, kedy bola krajina súčasťou ZSSR, klasické poňatie sôch sa mieša s poňatím moderným. Je tu aj mešita, navštevovaná okrem iného početnými iránskymi turistov. Západ slnka je pekný aj napriek siluety panelákov.

Ararat je brandy, ktorá sa vyrába od roku 1887. Arméni Ararat uzatvárajú do sudov vyrobených z miestneho dubového dreva. To sa príjemne podpisuje na chuti miestneho koňaku príchuťou vanilky a čokolády. Cez póry dreva sa každý rok vyparí dve až tri percentá liehoviny. Je tu chladný vzduch, nasiaknutý vôňou koňaku. Objavujem nové kúpele na liečbu dýchacích ciest.

Pokiaľ do múzea príde z inej krajiny významný politik, firma mu po prehliadke interiérov venuje jeden súdok plný koňaku. Každý z obdarovaných potom v budúcnosti môže požiadať o svoj sud. Ak to urobí, budú mu poslané fľaše Araratu, ale nikdy nie samotný súdok a jeho obsah, ktoré sú majetkom firmy.

Na záver prehliadky je riadená degustácia. Arménsky koňak má farbu sýteho jantáru a čím pomalšie jeho kvapky stekajú po poháriku, tým je staršia. Miestni veria, že na okrajoch pohárov sedí malí démoni. Keď si priťuknite, tak sa tohto zvuku zľaknú a utečú. Ak to zabudneme urobiť, tak spadnú do našich pohárov a my sa potom opijú. Písal som si a písal …