Cestopis Nórsko 2017 - Odda, Trolltunga

Grafické znázornenie cesty na Trolltungu

Terén k Trolímu jazyku je naozaj veľmi náročný

Ak ste vybrali cestu chodníkom, tak pôjdete prvých pár kilometrov po tejto štrkovej ceste

Po príchode sme sa zaradili do tejto ešte veľmi krátkej fronty ľudí čakajúcich na odfotografovaní sa na Trolím jazyku.

Budík zvoní v päť ráno a tak sa ponáhľam do kúpeľne, aby som všetko stihla. Chceme vyjsť skoro ráno, kým nie je toľko ľudí. Prichádzame na parkovisko a platíme 300NOK. Je vidieť, že už teraz ideme neskoro, pretože parkovisko je skoro plné. Je 6:47 a my vyrážame hore. Ísť môžeme buď pozdĺž lanovky alebo chodníkom. Vyberáme chodník, takže prvých pár kilometrov ideme po kľukatej cestičke plnej štrku. Pripravujeme sa na 22 kilometrovú túru, pri ktorej v prvých dvoch kilometroch čakáme prudké stúpanie. Ideme cez obrovské balvany a potoky, niekoľkokrát skoro vypustíme dušu, ale aj napriek tomu musím povedať, že máme dobré tempo a ani sa moc nezastavujeme. Sebou máme desiatu, pitie a to iba jednu fľašu, všade okolo je totiž ľadovcová, čistá voda, takže si fľašu môžeme kedykoľvek dopustiť. Ďalšia dôležitá vec, keď sa rozhodneme ísť takou túru je oblečenie na převlíknutí. Predsa len celá túra trvá približne osem hodín a vyjsť hore do tej zimy v prepotenom oblečení nič moc. Zbierame všetku silu a šliapeme čo to dá. Ja som chvíľami veľmi ,, optimistická „a snáď ešte viac, keď začne poprchávať. Miera ma dostal … otočí sa na mňa a vraví ,, Tiež ťa tá príroda tak nabíja ako ma? "Akonáhle videl môj výraz vraha, nepotreboval odpoveď. Pri takejto ceste jednoducho máte chvíľky, kedy si hovoríte, že toho máte plné zuby. Ale na všetky tie ťažké chvíle, pľuzgiere a boľavý chrbát na chvíľu zabúdate, akonáhle si predstavíte tú krásu, čo uvidíte hore. Dá sa povedať, že cesta je dobre značená a tak nie je potreba kompasu. Signál tu nie je, takže navigácia by nám bola k ničomu. Máme za sebou pekný kus cesty a pred sebou stále len hmlu. Ešte dva kilometre a konečne tam budeme. Cesta je naozaj náročná najmä pre členky a kolená, takže je určite dôležitá dobrá a pevná obuv. Blížime sa k cieľu, sme u posledného kilometra a už z diaľky vidíme, ako sa hromadia ľudí. Hurá! Dokázali sme to! Sme tu! užívame si každý okamih, pripadáme si ako na nejakom konci sveta, niekde kde sa zastavil čas, sme preč od reality v krásnej prírode, žiadne autá, rámus, len občas slnečné lúče a odchádzajúci hmla pod ktorou sa nám jasní krásne modré jazero Ringedalsvatnet. Uvedomujeme si, že toto jeden z tých životných výletov, na ktorý nikdy nezabudneme. Miera hneď čaká vo fronte a ja sa pripravujem, aby som urobila tú najlepšiu fotku. Zároveň mám o neho strach, že spadne dolu a bojujem s tou neznesiteľnou zimou. Je to presne to, o čom som hovorila, keď nemáte poriadne suché náhradné oblečenie tak v tých prepotených veciach zmrzneme. Ani som sa nešla odfotiť, bola som zamrznutá snáď úplne všade, čo ma teraz dosť mrzí, pretože keď ma Miera videl ako sa klopem, vydali sme sa späť dole na parkovisko. Nabudúce to chce určite lepšiu výbavu … Cesta späť je oveľa náročnejšie. Niekoľkokrát staviame a odpočívame. Všetko nás bolí, všade máme pľuzgiere ao chrbte ani nehovorím. Do toho ťaháme ten batoh a tak Miera zádrapčivý vyhlási ,, čo myslíš, ako dlho si ten batoh niesla ty? "A nejaká češka prechádzajúce okolo nás, sa usmeje a vraví ,, no ja myslím, že moc dlho nie, čo?“ A ja mám na Mieru zlosť a najradšej by som ho vzala kameňom po hlave, takto ma strápniť a zrovna keď idú češi! ale to len tak pre pobavenie … Cesta dole je náročnejšie a náročnejšie. Máme už posledné sily a staviame každých pár kilometrov. Konečne schádzame ku štrkovej ceste a máme pred sebou posledné 4 km. Z posledných síl sme sa plazili dolu na parkovisko a bolo to snáď nekonečné. Musím povedať, že to stálo za to a popasovali sme sa s tým oveľa lepšie ako hociktoré pary čo išli za nami a boli špičkovo trekingové vybavení. Som na nás toľko pyšná. Toto stálo za to …

Po našom príchode sa hmla začala rozpúšťať a Vykoukal na nás tahle nádhera

Aj Miera si vystál front a dočkal sa fotky

Celú cestu sme boli týmito ceduľami informovaní o tom koľko kilometrov sme prešli a koľko nás ešte čaká

Cestou narazíte na veľa vyhliadkových miest k odpočinku … jedným slovom nádhera