Cestopis Nórsko 2017 - Nordkapp

Sme na ceste tri dni. Máme za sebou trajekt trasy Sassnitz – Trelleborg, stanovanie vo Švédsku, stanovanie vo Fínsku a teraz je čas prejsť hranice Nórska a splniť si veľký sen. Prvým bodom našej výpravy je Nordkapp. Polnočné slnko na najsevernejšom bode pevninskej Európy. Dá sa vlastne povedať, že o najsevernejšom bode môžeme len pochybovať, pretože najsevernejšie sa nachádza výbežok Knivskjelodden a navyše, ako zisťujem tiež od Miery ide o ostrov a nie pevninu. Rovnako si myslím, že Nordkapp bude stále toľko populárnym turistickým cieľom. Konečne prechádzame hranice Nórska a vidíme tú prírodu, to o čom sme snívali a kvôli čomu sme sem išli. Cesta je samá zákruta, všade začína byť naozaj pustá príroda a len občas rastie nejaký zakrpatený strom alebo pobehuje stádo sobov. Zvieratá tu naozaj majú veľa voľnosti, čo sa mi veľmi páči. Brehy fjordov zdobia ostré štíty hôr, zvlnená krajina s vyvrelinami mi niekedy pripomína skôr narovnané stohy dosiek. Jedným slovom je to úžasné a ja to ani poriadne nedokážem opísať slovami. Cesta na Nordkapp je síce dlhá, ale musím povedať, že rozhodne nie je nudná. Ceste E6 sme neopustili veľmi dlho, takže pre mňa ako spolujazdca bolo veľa času kochať sa tou úžasnou prírodou. Palivo pomaly, ale isto dochádza a tak narážame na čerpacej stanici Shell a ihneď tankujeme, skoro nás trafil šľak, je to najdrahší benzín aký tankujeme a to za 16.5, -NOK / l! platíme teda celkom asi 400-krát a ideme ďalej. Je podvečer a my konečne prichádzame k pokladni, kde platíme 540kr a parkujeme dokonca hneď vedľa karavanu susedov z Ústí nad Labem.

Miera celý nedočkavý ženie k budove na Nordkappu a skoro ma nenechá ani doobléknout, pretože tu fúka naozaj silný studený vietor. V budove, ktorá je pred nami, má celú hornú časť presklenou. Je tu najsevernejšie položená pošta v Európe, je tu tiež obchod, reštaurácia, pár poschodí do krajiny kde nájdete napríklad kino alebo jaskyni. Pred budovou je pamätník z r. 1878, v budove je zas vidieť kameň v krajine s vrypom japonskej expedície z r. 1907. Po pravej strane vidíme plastiky z r. 1988 vytvorené študentmi z rôznych krajín (Tanzánia, Brazília, Japonsko, Thajsko, Taliansko , Sovietsky zväz a USA). Hneď vedľa si môžete postaviť svoju mohylu lásku. Ani my nezabudli. Konečne vidíme onen slávny železný globus! Urobíme pár fotografií, prechádzame si všetky miesta, nakúpime pár suvenírov, pošleme pohľady rodine a ideme na večeru.

Nordkapphallen

Pohľad na útes

Dve hodinky od nášho príchodu ubehli ako voda a už sa pomaly blíži polnoc. Ľudia sa začínali hromadiť pri zábradlí s fotoaparátmi a niekedy dokonca aj šampus, aby oslávili tú dlhú cestu, ktorá ich viedla až sem. Aj my konečne uvidíme toľko vytúžený pohľad na polnočné slnko, ktoré v letných mesiacoch nezapadá za obzor, a preto je v nočných hodinách v celej oblasti svetlo. Dokáže si asi predstaviť tú nádheru, keď do toho pod vami ešte ku všetkému špliechajú vody Nórskeho mora, časti Atlantického oceánu, Barentsovho mora a Severného ľadového oceánu. Sledujeme, ako sa miestami slnko schováva za mraky alebo vykukuje. Je to niečo krásne a romantického … So spaním to bude horšie. Ako väčšina ľudí prespíme v aute na parkovisku. Je síce len 6 ° C, ale aj napriek tomu po tak dlhom dni pomerne skoro zaspávame.