Výstup na Schafberg

Od vlakovej stanice zubačky vyrážam po značkách Schafberg uličkami medzi domčeky. Chvíľu sa zdá ako malé bludisko, ktoré ma vyvedie do lesíka a k miestnej salaši, kde funguje malá reštaurácia so záhradkou. Cesta je spevnená, spočiatku zasypaná chrústy všeobecnými, a keď dochádzam k súkromnej chate či salaši v 1000m, mení sa cesta v turistický chodník vedúci prevažne bukovým lesom. Takto pokračujem až na lúku s chatkami a výhľadom na celé okolie aj vrchol Schafberg, ktorý vyzerá že už je na dosah. Tu sa napája chodník od St. Gilgen. Prechádzam nad medzistanicou zubačky a chodník sa mení v cestičku, ktorú začína striedať miestami kamenistý terén. Aj stúpania sa zväčšuje, ale pravidelnými kroky sa posúvam stále vyššie a výhľady začínajú naberať na kráse. Cestou stretávam prevažne slovenských turistov, ktorí už zostupujú dole. Dozvedám sa, že chata hore je zatvorená, čo by ani tak nevadilo, mám sebou spacák a počasie hlásia celý víkend pekne, tak si niekam ľahnem, len to nebude s teplou večerou a čapovaným pivkom. Na vrchole som ešte pred slnkom západu a mám dostatok času sa kochať panorámou. Takmer všetky jazera mám ako na dlani a ide vidieť aj masív Dachsteinu, nad ktorým sa tvorí búrkové mraky. Chata otvára až na začiatok letnej sezóny, inak je zatvorená. miesto na prespanie volím miestnu vlakovú stanicu, ktorá je na rozdiel od chaty otvorená celoročne a topí sa v nej. Ráno síce východ slnka zaspím, ale aj tak je nádherne azuro. Nadol kúsok stretnem aby som odbočil a traverzovali celý vrchol. Stretávam stádo kamzíkov a prekonávam pár skalných miest, než dôjdem k ľahkej FERRAE. Síce prekonám asi 50 výškových metrov skoro kolmo, ale oceľové lano a schody vytesané do skaly robia dobrú schodnosť terénu. Je fakt, že viac by som si toto miesto užil opačným smerom. úzku cestičkou sa dostávam späť do lesa a dochádzam k jazeru Mönichsee. Tu je ešte hŕbu snehu, vďaka tomu ako sa jazero zarezáva do masívu hory. Na rázcestí sa potom vydávam priamo dole. Chodník strmo klesá a nedá nohám odpočinúť, až dôjdem k prvej malej chate, kde sa napája na spevnenú cestu vedúcu až do obce St. Wolfgang. Cestou hore som mal možnosť dobrať vodu len raz a to vo výške 800m, kde cesta križovali potôčik, cestou dolu bola možnosť až u malej salaše, kde bolo počuť potôčik. Inak hora patrí k suchým miestam bez vody, zvlášť v lete.

Spočiatku trochu kľučkuje uličkami, ale nakoniec ma cesta vynáša do lesa a mieri k dnešnému cieľu

Tento trojcentimetrové chrobáčik ma sprevádzal vo veľkom počte hneď za obcou.

Lúka s chatami, medzistanicou zubačky a vrcholom Schafberg

Kamzíky boli vidieť až od lúky hore

Kopec na druhú stranu padá kolmo niekoľko sto metrov, pohľad na jazero Attersee

Pohľad na stanici lanovky pod vrcholom, jazero Wolfgangsee a v pozadí Dachstein

… :-)

Jazero Wolfgangsee, uprostred špicatá hora Sparberg (o ktorej tu taky píšem) a v pozadí Dachstein

Kostolík a luxusný hotel v St. Wolfgang

Pri jazere sa vďaka tieni drží dostatok snehu aj v máji

Záverečnej klesanie do obce