Výstup k jazeru Köl Ukok I.

Cesta na východisko treku je relatívne jednoduchá – buď si najmete taxík, alebo si dáte navyše 7,5 kilometra pešo južným smerom po prašnej ceste z Kočkoru cez dedinu Isakajev (predtým Bolshevik) až k zblúdenému stavení kôpky, kde je oficiálny štart treku. Celú cestu budete mať krásny výhľad na hrebeň hôr a údolia ktorým pôjdete.

V Kupka (2 025m n. M), samote s pekným výhľadom na oázu Kočkoru na obzore, je oficiálny začiatok treku. Informácie, že tu končí „cesty“ sú však dosť nepresné. Pre off road zjazdné ceste budete pokračovať ešte niekoľko kilometrov ďalej až k onomu bočnému údolia, ktoré potom budete musieť prebrodiť. Teoreticky si teda môžete celý tento dlhý nástup k jazeru skrátiť, ak zoženiete a zaplatíte dobré auto.

Len pár sto metrov od Kupku je zavlačovacie kanál s jazierkom. To je nadlho posledný kontakt s vodou, pretože teraz vás čaká dlhý pochod „púštnym“ údolím.

Cesta nestúpa nijako prudko, ale aj tak je pochod v tomto otvorenom náslunném údolí celkom úmorný.

Z cesty nie je do kaňonu rieky Ukok vidieť, takže ak si ho chcete pozrieť musíte trochu popojít.

Pri pohľade späť je pekne vidieť malá dedina Kara-Suu uprostred obrovského, skoro päť kilometra širokého, hlavného údolia obklopeného vyprahnutými horami. Scenéria ako z Ladakhu.

U prvého bočného údolia, ktoré na tomto pochode budete míňať, sa krásne otvorí výhľad na ďalšie pokračovanie cesty. Riečka Ukok stále tečie pozdĺž skalnej steny. Výstupová cesta traverzuje ploché stráne vysoko nad ňou. V tomto prvom bočnom údolí netečie voda ani čoskoro z leta, tak si na osvieženie z potôčika ešte musíte chvíľu počkať.

Čím ste vyššie, tým sú výhľady späť na Kočkor a hory kirgizského chrbta za ním lepší.

Po necelých dvoch hodinách pochodu vyprahnutým údolím z Kupka konečne dôjdete na prvé miesto, kde sa dá osviežiť a schovať v tieni. Pozor – prašná cesta pre off road kúsok pred týmto údolím klesá až skoro k hlavnej rieke – tak pokračujte v traverzu po chodníku a dole ju nenasledujte. Pripojíte sa k nej zase po čase.

Relax pri potôčiku je veľmi príjemný. Určite sa vám nebude chcieť moc zdvíhať a pokračovať ďalej s ťažkým batohom na chrbte :-)

Len o pol kilometra ďalej je ďalšia potôčik, kde môžete tiež doplniť zásoby vody.

Z vyhliadky u druhého potôčiku je pekne vidieť ďalšie pokračovanie našej cesty. Chodník sa za pár sto metrov zase napoja na džípovou cestu a traverzuje svahy ešte vyššie nad kaňonom rieky Ukok než predtým.

Údolie sa čím ďalej viac stáča, tak za chvíľu budete mať už úplne posledný výhľad na Kočkor a oázu okolo neho. Z tohto pohľadu sú vidieť aj obe malá údolie s potôčiky a džípová cesta čo je výrazne spodkom obchádza.

S rastúcou výškou pribúda pozvoľna aj zelene a tým pádom sa začína objavovať aj prvé dobytok. Krajina sa zvoľna stáva malebnejší. Turistov tu väčšinou stretnete len pár. Občas prejde miestnej na koni.

V horách len málokedy uvidíte ísť miestnej pešo. No nie je sa čomu diviť, čo vy pôjdete celý deň on urazí na koni za chvíľu. Teraz vás čaká výstup na hranu najväčšieho bočného údolia Tor terč na tomto treku.

Z hrany sa vám otvorí naozaj široký výhľad do kraja. Pred vami sú prvé pasienky a ďaleko na obzore vidíte morénu jazera Köl Ukok. Už odtiaľ počujete burácať rieku terč, ktorú budete musieť za chvíľu prebrodiť, ale vidieť ani odtiaľ nie je. Tečie zarezala v úzkom kaňone.

Tak ste konečne na konci prvej etapy výstupu k jazeru Köl Ukok – pri rieke terč. Buráca tu medzi mohutnými balvanmi a ak tu nie ste skoro ráno, tak je v nej aj dosť vody. Nezostane čas máte viac času a dobrodruřnou náturu môžete si dať bočné výlet aj do tohto údolia. Čaká vás cca 7km pochodu než dôjdete k ľadovcu, ktorý napája túto dravú riečku.

Brod nie je naozaj moc príjemný. Rieka v týchto miestach ostro klesá dole a tečie v niekoľkých dravých prúdoch. Ale nič iné vám nezostáva než cez ňu prejsť, ak chcete pokračovať ďalej.