Vylodenie v Normandii Deň D

Opevnenie u Merville. Dominantou dnešného opevnenia je toto americkej lietadlo, z ktorého skákali parašutisti

Tu anglickí Paragan pristáli s klzákom, obsadili most oslobodili prvý dom vo Francúzsku a naďalej pomohli s vylodením na pláži Sword

Novinári robia rozhovor s veteránom bitky o Pegasus Bridge

Arromanche na pláži Gold s pozostatkom Mulberry. Mulberry je umelo vybudovaný betónový prístav.

Osobne na pláži Gold, kde sa vylodili Anglické jednotky

Veľké poďakovať tým ktorí prišli z nebies

Nad hlavou mi prelietaval jedno lietadlo za druhým

Stále žijúci pamätníci téhle kruté vojny

Konštatovanie s našimi u delostreleckej batérie des Longues

Vybavená ukoristenými delami Škoda. Áno delami od nás.

Tu je viac, ako 8000 krížov. Pietne miesto amerických vojakov.

Keď som stál na tejto pláži, tak som si len hovoril: „Bláznivý nápad sa vylodiť tu.“ Vojaci tu boli ako na strelnici.

Nachádzam sa v tábore pri meste Ste. Mere Égelise. Inak přesdívaného U parašutistu.

V tomto tábore sa pripravovali na zoskok zo 101 a 82 výsadkovej na ozajstné zoskoky.

Najznámejší pohľad z tohto miesta. Vojak, ktorý bol ranený a predstieral svoju smrť, aby sa zachránil.

Pohľad na vojakov, ktorí odpočívajú

Nemecký cintorín La Cambe. Tu je pochovaný najlepšie tankista Michael Wittmann. Je tu pochovaných mnoho ľudí vo veku 17–18 rokov.

Namiesto o ktorom sa hovorilo, že by ustrážili dve babice s metlou. Príkre zrázy ktoré zdolávali jednotky Rangers. Úmrtnosť hovorila o viac ako 50% týchto vojakov. Dodnes je vidieť, ako je zemina na Pointe du Hoc vyhĺbená od bombardovania.

Navždy zostane neutišený krik na normandských pláží na oboch stranách.

Vylodenie v Normandii výrazne pomohlo urýchliť 2. Svetovou vojnu a tým aj zapojenie Američanov v tejto vojne v Európe. Stalo sa tak 5–6. júna 1944. Kde sa pri brehu Francúzska vylodili a vysadili Američania, Briti, Kanaďania, Francúzi, Belgičania, Česi a ďalšie jednotky. Asi nemá zmysel rozoberať nejako hlbšie histórii. Možno niektorí by povedali kde bojovali Česi, tak ako príklad uvediem Dunkerque. Mesto z ktorého sa stiahla v roku 1940 Britská armáda, Tak práve Česi pod velením brigádneho generála Aloisa Lišku toto mesto oslobodili. V Normandii sa týchto miest nechá navštíviť nespočet. Takmer v každej dedine, je nejaké menšie múzeum či obchodík so suvenýrama. Prvé miesto ktoré navštevujem je Batérie v Merville. Ktorej dominantou teda exponátom je lietadlo, z ktorého seskakovali Paragan. Odtiaľ už nie je ďaleko sa ísť pozrieť na Pegasus Bridge. Tu klzáky pristáli Britské jednotky, aby obsadili most a oslobodili aj tak prvé barák vo Francúzsku. Dnes je v tomto dome kaviareň a suvenír shop. Mal som možnosť sa tu aj konštatovať s niekoľkými veteránama tejto vojny. Prichádzam k pláži Sword a Juno. Pláže sú úplne rovinaté a na ich dobývanie nebolo tak dramatické, ako inde. Pri pláži Juno sa nachádza pevnosť La Grande, ktorá stojí za videnie. Je tu vyloďovacie čln. Okolo nás je veľa techniky. Či už na zemi tak vo vzduchu a naozaj čerpám tú atmosféru, keď človek počuje tie zvuky aj typický zápachy z vozov, či ako sa otriasa zem. V tom som už nad Arromanche na pláži Gold, kde pozerám na pozostatky Mulberry. Mulberry je vybudovaný umelý prístav. Aj tu prebiehal program, takže som sa tu naozaj nenudil a je tu aj veľké múzeum o obchodíkoch ani nehovorím. Na Arromanche je dělostřelcká batérie des Longues. Pre nás je významná tým, že sú tu ukoristený český delá Škoda. Tu som objavil aj český tábor, tak sme prehodili reč, kam sa chystajú a či niečo vedia o mojich priateľoch, ktorí sa sem vydali. Páčil sa mi, keď jeden čech tam viedol rozhovor v ktorom hovoril „Normandie je pre trampy pútnické miesto.“ Je to pravda, mnoho trampov si sem volia cestu. Opäť som sa presunul ďalej. Na pietne miesto amerických vojakov v Colleville-Su r-Mer na pláži Omaha. Tu je cez 8000 krížov. Mal som tú česť sa tu skonštatovať s pozůstalýma. Naozaj vec, ktorá dojme. Schádzal som dole na pláž Omaha s kamarátom, ale nejako sme si pomýlili cestu a išli cez Vostro batériu američanov. Ich dôstojník, čo svoju jednotku péroval na nás nevedomky pozeral, kde sme sa tu ocitli. Robili sme ako by nič. Schádzame dolu a čo ma dostalo, aká je to ešte diaľka, čo vojaci museli uraziť, než sa dostali k pevnostiam. Potom som sa nečudoval, že tu mohla vzniknúť Beštie z Omahy. Nemecký mladý vojak Heinrich Severloh, ktorý osobne zabil či zranil vyše 1000 vojakov. Nechcel by som sa tu vyloďovať. Aj tu som na brehu videl často daný kvety. To už ma čakala zastávka v meste Ste Mere Égelise. Inak přesdívaného U parašutistu. Tu bol veľký tábor s technikou. Mohol som si ju tak prejsť a vidieť vojakov v uniformách 101 a 82 výsadkovej, ako sa pripravujú na zoskok. V mestečku hýril program a na veži som videl figurínu parašutistu. Mal ním byť John Steel, ktorý sa tu teho dňa zachytil a mohol pozorovať boje, ktoré sa pod ním odohrávajú. Prežil len vďaka tomu, že predstieral vlastnú smrť, ale aj tak bol ranený. Po krátkej pauze sme prešli na nemecký cintorín La Cambe, kde je legendárny tankista Michael Wittman. Najúspešnejšie tankista 2. svetovej vojny zničil 138 spojeneckých tankov a 132 protitankových diel a 118 iných obrnených vozidiel a iné vojenskej techniky. Na jeho hrobe sa nachádzalo hŕbu kvetín. To čo ma často zarážalo bolo to, koľko 17–18 ročných chalanov je tu pochovaných. Teraz už ma čakala posledná zastávka na Pointe du Hoc na hranici pláží Omaha a Utah. O tomto mieste sa hovorilo, že ho uvidia dve babice s metlou. Bol to boj z útesov. Tu sa vylodili Rangers a utrpeli tu viac ako 50% straty, ale vydobyli si tu veľké meno. Dodnes na Pointe du Hoc sú viditeľné krátery po veľkom bombardovanie, ktoré tunajší pevnosti zrovnalo so zemou. Tým pre mňa bolo i lúčenie s Normandiou as plážami na ktorých neutícha krik