Výlet do Porta

Mimo hlavnej sezóny (2018) neexistuje priame letecké spojenie z Prahy, preto využívame najlacnejšie ponuky a cestujeme cez Amsterdam. Dalo by sa tu čakať na ďalší let aj dlhšie, je na čo sa pozerať.

Trochu okľukou sme v Porte. Pre nás je to cieľová destinácia, letisko je ale prirodzenou prestupnou stanicou napr. Pre tých, ktorí cestujú na Azorské ostrovy.

Z letiska, ktoré je severne od mesta, ideme metrom. Čipová karta stojí 0,80 EUR (2018) a dá sa dobíjať v automatoch podľa počtu zón a jázd, ktoré potrebujeme absolvovať. Metro má celkom 6 liniek a tak trochu mi pripomína električka. Všetky linky sa stretávajú v stanici Trindade.

Niektoré budovy nie sú v úplne najlepšej kondícii. Má to ale celé veľmi zaujímavú atmosféru. Túlajú sa v okolí stanice metra Marqués a nachádzame tú rad zaujímavých miest.

Je ich tu veľa a všetky majú zaujímavý a pekný interiér. Sakrálne stavby určite stojí za prehliadku.

Je to dobrý orientačný bod. Nad dlhým námestím je v hornej časti kostol Svätej Trojice s vysokou bielou vežou, je tu aj mestská radnica. Zo spodnej časti je to len kúsok k ďalšiemu orientačnému bodu, námestie Almeida Garrett s železničnou stanicou Sao Bento.

Je známa svojou typicky portugalskou kachličkovou výzdobou (azulejos). Jazdí odtiaľ regionálne spoje, napr. Do Aveiro, nazývaného portugalské Benátky, prípadne do údolia rieky Douro.

Spleť úzkych uličiek centra mesta ponúka nepreberné množstvo obchodíkov, reštaurácií, zaujímavých stretnutí a nemusíte všetko zdolávať len pešo.

Z úzkych uličiek začneme strmo klesať. Míňame Inštitút portského vína, sochu estatua Infante D Henrique, naším cieľom je pravý breh rieky Douro.

Nábrežie Ribeira je atraktívna časť mesta s výhľadom na monumentálny most Ponte Dom Luís I. Niektorú z kotviacich lodí možno podniknúť výlet po rieke.

Tento symbol Porta bol dostavaný v roku 1886 žiakom Gustava Eiffela. Horná mostovka je určená pre peších a jednu z liniek metra. Po spodnej mostovke jazdia automobily a sú tu úzke chodníky pre peších. Za mostom je Villa de Gaia, v ktorej sa nachádzajú najslávnejšie vinárskej domy portského vína.

Putovanie touto časti Porta vydá na celý deň, a to najmä preto, že tu možno navštíviť množstvo vinárstva a ochutnať skvelá portské vína. Villa de Gaia je však zaujímavá aj svoju architektúrou.

Len päť minút chôdze od stanice Sao Bento stojí katedrála Sé de Porto z 12. a 13. storočia. Je odtiaľ pekný výhľad na mesto a príjemná prechádzka úzkymi uličkami k rieke Douro.

Porto je mimo iného mestom vína a Portugalsko zasa významným producentom korku, pochádzajúceho z duba korkového, ktorého lesy sú typické pre zvlnenú krajinu provincie Alentejo. V tomto obchodíku vyrábajú korkové zátky a stovku „štupľov“ si môžete kúpiť za 6.50 EUR.

V Porte sú aj električkové linky, po ktorých jazdia krásne historické stroja. Jedna taká linka vedie z Rua Nova da Alfa ndega do Foz do Douro. Za necelú polhodinu a za 3 EUR (na linku neplatí predpredajnej lístky metra) sa dostávame k pobreží Atlantiku.

Rieka Douro tú uzatvára svoju púť a stretáva sa s vlnami oceánu. Nekonečná piesočná pláž je miestom relaxácie a zábavy. Vody oceánu tu sú v túto mimo sezónne dobu pekne divoké a vychádzka k majáku je skoro adrenalínový zážitok.

Táto časť Porta strmo stúpa od rieky a ponúka množstvo malých obchodíkov a rodinných taverien. Po návrate z Foz do Douro vystupujeme z historického vagónku a prechádzame úzke uličky. Je čas ochutnať miestne špeciality. Ponúka sa napríklad „francesinha“, sendvič plnený hovädzím mäsom, párkom, šunkou a syrom, preliaty omáčkou z bieleho vína a piva, podávaný s hranolkami a volským okom. Ďalšie typické jedlo je „alheira con ovo“, klobása s vajíčkom.

Po obede sa len ťažko šplháme do strmého kopca. Ako by to nestačilo, naším cieľom je 76 metrov vysoká veža Torre dos Clérigos. Z tejto národnej pamiatky sú naozaj fantastické výhľady na celú oblasť okolo Porta.

Bezprostredne pod vežou Clérigos sa smerom k rieke rozkladá židovská štvrť. Uličky sú miestom stretnutia so zaujímavými ľuďmi.

Bývalá väznica je teraz miestom výstav fotografov aj história fotografickej techniky. Senzácia, medzi vystavenými prístrojmi nachádzam aj náš Flexaret.

Na mnohých budovách sú celé steny pokryté kachľami s rôznymi ornamentami alebo vyobrazeniami. Prehliadku Porta končíme nahliadnutím na tréning futbalistov miestneho slávneho klubu.