Belianske Tatry v jesenných farbách
Belianske Tatry sa vymykajú tomu, čo poznáme z Vysokých Tatier – miesto žulových štítov tu nájdeme belostné vápencové skaly ao niečo nižšie a zaoblenejšie hrebeň pokrývajú sviežo zelené louky.Ačkoliv hlavný hrebeň Belianek, ako sa tejto časti Tatier skrátene hovorí, je od roku 1978 uzavretý, aj tak tú možno podniknúť nádherné výpravy po značených trasách.Hlavním dôvodom je ochrana vzácnych druhov flóry a fauny i prírodného prostredia tejto časti NP. Od r. 1993 je sprístupnená náučný chodník Monkovou dolinou, ktorá spája rázovitú obec Ždiar so Širokým sedlom a Kopským sedlom. Pohorie je významnou krasovou oblasťou. Z množstva jaskýň je turisticky sprístupnená Belianska jaskyňa nad osadou Tatranská Kotlina.
1. deň: Tatranské Matliare - Zelené pleso
Belianky mám rada hlavne na jeseň, kedy v prípade jasného októbrového dňa nemôže byť pre fotografa lepšieho miesta na fotenie a pre turistu krajšieho miesta na kochanie. Rastie tu veľa jarabinu a pokiaľ im listy nestihli ešte zmrznúť a opadať, naskytujú sa úžasne farebné scenérie. Moja obľúbená trasa začína na modrej turistickej značke v Tatranských Matliaroch a pokračuje Dolina Bielej Vody Kežmarskej až k Veľkému Bielému plesu. Po zostupe k Brnčálce (Chata pri Zelenom plese) sa môžete vydať ešte na Jahňací štít (2 229mm). Nie je to ďaleko a popoludní tam už býva menej ľudí. Návrat sa západom slnka, s výhľadom na Lomničák s kamzíky za chrbtom tak bude vašou odmenou.
Kráľovné jesene - jarabiny
Z Tatranských Matliarov ideme po modrej značke Dolina Bielej Vody Kežmarskej. U Šalviového prameňa zostávame na modrej značke a dostaneme sa do jeřabinového lesa. Táto cesta má okrem menších výhod aj jednu veľkú – zbavíte sa totiž davu turistov, ktorí idú na Brnčálku po žltej tou najjednoduchšou cestou. Modrá vás za toto rozhodnutie neskonale odmení krásnymi výhľadmi.
Malý Kežmarský štít
Vysoké Tatry sú na dohľad
Výhľad smerom k Jahňacímu štítu
Tu by som chcela prvýkrát upozorniť na zlú českú výslovnosť názvu tejto hory, ktorá mi priamo trhá uši – nie, naozaj to nie je Jahňací štít :)
Jarabiny forever
Jarabinu nie je nikdy dosť
Potok vytekajúci z plesa
A taky príjemné miesto na oddych po výstupe
Biele pleso
Ak ste si nedali desiatu na predchádzajúcom, takmer ľudoprázdne mieste v tráve, máte možnosť to napraviť na tejto križovatke ciest, kde sa stretávajú turisti prichádzajúci od Ždiari alebo od Brnčálky
U Bieleho plesa
Stačí sa otočiť a krajina zmení farbu
Plesa
Vydávame sa na zostup k Chate pri Zelenom plese a opäť je čo fotiť
Jastrabia veža 2137
Je veľmi fotogenický vrchol zrkadliace sa v Zelenom plese.
Chata pri Zelenom plese
Opäť bol zaujímavejší odraz vodnej hladiny
Chata pri Zelenom plese
Cesta na Jahňací štít začína na žlté tur. značke priamo za chatou. Koniec výstupu je trochu exponovaný, zaistený reťazami a stretla som tam aj ľudí, čo im to robilo problémy. Ale podľa ich obuvi súdim, že to bola zrejme ich prvá horská túra.
Stúpanie k Jahňacímu štítu (nie JAHŇAČÍMU!) :)
…
Kamzík vrchovský
Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) je druh divoké horské kozy a títo Belianští sú na turistov už naozaj zvyknutí.
2. deň: Zelené pleso - Kopské sedlo - Ždiar
Prejdeme hlavná časť trávnatého hrebeňa Belianskych Tatier a sestoupáme Monkovou dolinou do Ždiari na autobus. Celá túra nezaberie viac ako 5 hodín.
Chata pri Zelenom plese
Za ranného slnka opúšťame chatu a vydávame sa na príjemnú cestu cez Široké a Vyšné Kopské sedlo do Ždiari
Jarabiny + plesa = Belianky
…
Farby jesene sa tento rok podarili
…
Ždiarska vidla, 2141 m nm
Sme kúsok od Kopského sedla, ktorému dominuje Ždiarska vidla (2141), na ktorú je však z dôvodov ochrany prírody vstup zakázaný. Ždiarska vidla tvoria so susedným havran doslova nerozlučnú dvojicu, akási siamské dvojčatá Belianskych Tatier patriaci neodmysliteľne k sebe. Oba vrcholy vyniknú pri pohľade snáď zo všetkých svetových strán.
Lúčime sa výhľadom na Žiarsku vidly a Havrana
Zo sedla nasleduje už len dlhé klesanie, miestami veľmi prudké, ale iná možnosť ako sa dostať do Ždiari nie je.
Panorama na záver
…