Túra Tongariro Alpine Crossing

Táto krásna túra štartuje na parkovisku Mangatepopo (1 125m nm), kam vedie pustú krajinou šiestich kilometrová cestička odbočujúce z hlavnej cesty číslo 47. Odtiaľ pekne uvidíte najväčšiu dominantu tohto pochodu Mount Ngauruhoe, známa skôr ako hora Doom. Túra je to dlhá a ak chcete stihnúť aj vedľajšie vychádzky začnite pochod už za svitania.

Z parkoviska vás čaká dlhé a ľahko monotónne stúpanie pustú krajinou po peknom chodníku. Po necelej hodinke sa už budete blížiť do sedla pod sopkou. Parkovisko sa bude strácať už hlboko pod vami.

Za hodinu chôdze ste už v sedle (1 650m nm), respektíve na začiatku sopečnej pláne pod týmto krásnym vulkánom. Na túto horu, ako zaujímavý side trip, si vystúpi už len menšina turistov, čo je škoda, pretože z vrcholu je krásny výhľad na ďalšie dve zaujímavé jazerá Tama a najvyššiu sopku široko ďaleko Ruapehu (2 797m nm). Výstupová cesta je odtiaľ pekne zreteľná. Z tohto bodu začína najkrajšiu časť pochodu Tongariro Alpine Crossing.

Z nevýrazného širokého sedla pod sopkou Ngaurohue vás čaká viac ako kilometer dlhá cesta po pustej pláni stále vo výške okolo 1 650 metrov nad morom. Nakonci pláne vás čaká výstup (viac ako 200 metrov výškových) po hrebeni na vrchol Červeného krátera. Výhľady späť na sopku sú nádherné.

Priamo pri zaujímavého Červeného krátera je rázcestí turistických ciest (cca 1 850m nm Odtiaľ môžete vyraziť alternatívne ešte na vrchol nevýrazné sopky Tongariro.

Pokiaľ nepodniknete ani jeden z dvoch bočných výstupov na sopky, tak vyhliadka priamo do Červeného krátera je najvyššie miesto (1 880 m n. .M) celej tejto túry.

Od Červeného kráterov vás čaká zostup na ďalšie sopečnú pláň. Po ceste je však možná najkrajší výhľad vôbec – na Emerald Lakes.

Jazerá sú naozaj nádherné. Ak vám budete priať počasie, nijako v tejto pasáži neponáhľajte a všetky jazerá si ešte obíďte.

Zaujímavý je aj výhľad od jazier na cestu kadiaľ ste prišli, krútiaci sa nad prudkými svahy krátera.

Od jazierok ešte trochu klesnete na ďalšie rozľahlú sopečnú pláň. Čím budete na pláni ďalej, tým je pohľad na sopky panoramatičtější. Krásne je odtiaľ vidieť, že je Červený kráter len malým pozostatkom kedysi obrovské sopky.

Na konci sopečnej pláne, alias centrálneho krátera, vás čaká posledný krátke stúpanie na ďalšiu hranu kráteru pri Modrého jazere. Cesta po nej vedie už relatívne po vrstevnici. Aj pohľad odtiaľ je celkom zaujímavý, hlavne na relatívne „čerstvý“ čierny lávový prúd.

Konečne dorazíte do priesmyku odkiaľ je vidieť naozaj veľmi ďaleko až na obrovské jazero Taupo ao niečo menší, ale bližšie Rotoaira

Cesta dole sa zdá po celodennej túre nekonečná a už nie toľko zaujímavá. Tiež vás čaká klesnutí o kilometer výškový. Po ceste stretnete ešte čmoudící fumaroly a nakoniec pôjdete hmlovým lesom až na parkovisko. Z priesmyku je to ešte okolo deviatich kilometrov.