Víkendová turistika v Chočských vrchoch
Dvojdňový putovanie Chočskými vrchmi nás zaviedlo prvý deň do Prosieckej doliny a okruhom cez vrchol Pravnáče 1206. Druhý deň bola zvolená klasická cesta z Valaskej Dubovej na najvyššiu horu pohoria Veľký Choč 1611.
Popis trasy
1 Deň. Z parkoviska na konci obce Prosiek vchádzame do ústia Prosieckej doliny po modrej značke. Hneď zo začiatku nás údolia víta úzkym kaňonom, ktorým preteká riečka Prosiečanka. Tú prekonávame po drevenom chodníku zakončeným istenou cestou oceľovým lanom. Nič ťažké, len treba si dávať pozor na vychodené miesta, ktoré kĺžu. Kúsok ďalej riečka končí a my prechádzame otvárajúcim sa údolím, ku koncu začíname viac stúpať a to sa nám ukazujú vápencové skaly na protiľahlom kopci. Záverom nás čaká odbočka na vodopád Červené Piesky. Od vodopádu je to už kúsok na rázcestí Svorad. Tu máme krásne výhľady na miestnej horskej lúky, kde sa pasú kravy a ovce. Z Luk je potom výhľad na Západné Tatry. Vrchol Pravnáče dosahujeme dlhým traverz po lesnej ceste, vedúcej prevažne po zelenej značke, cez sedlo Prietržná. Z 1206 vysokého Pravnáče sa nám otvárajú výhľady na Tatry, vodná nádrž Liptovskú Maru, a Chočské vrchy s najvyššou horou pohoria Veľkým Choc 1611. Cesta dole je vďaka ťažbe dreva orientačne trochu zaludny, ale cestu nachádzame a rázne klesáme do obce Liptovská Anna. Za obcou sa naskytá odbočka na skalné vyhliadku Čerenova skala, tam už sa nám ale nechce, keďže tento deň bol pre nás výživný a pokračujeme do Prosiek kde nás čaká auto a cesta do Valaskej Dubovej. 2 deň. Po prespanie vo Valaskej Dubovej vyrážame po modrej značke smer Stredná polana. Hneď za obcou cesta začína stúpať, po ľavej strane sa ukazujú miestnej vápencové skaly, o niečo vyššie potom malá skalné úžina a ďalej vedie cesta nahor lesom. Výhľady sú potom až u rázcestie Stredná polana, na lúku, vrchol Choča a v diaľke Nízke Tatry. Na vrchol pokračujeme zimné cestou, ktorá po chvíli nadväzuje na červenú značku vedúce až na vrchol. Cesta je pod vrcholom istená reťazami, nič náročného. Z vrcholu potom máme výhľady na všetky významné pohoria slovenska Tatry, Fatry, Babí hora na severe a Liptovská Mara ako vodná nádrž dole. Cestu späť volíme po zelenej značke, ktorá je jednoduchšie o to že tu nie sú reťaze, ale prudká je tiež dosť. Dochádzame opäť na strednej Poľany, kde je tiež bivak v podobe salaša a prameňom vody asi 10min chôdze. Dole do Valaskej Dubovej sa ide dobre, len s pribúdajúcim časom pribúda ľudí stúpajúcich hore.
Prosiek parkovisko
Pohľad na Prosieckou dolinu od parkoviska
Ústia doliny
Drevený chodník vedúci začiatkom doliny
Vápencové skaly
Skaly ku koncu Prosieckej doliny
Vodopád
Vodopád Červené piesky, bohužiaľ bolo v októbri málo vody
Rebríky
Samotný záver je dokončený rebríky
Lúka
Lúka nad rozcestím Svorad
Pravnáč 1206
Vrcholový kríž is knihou
Liptovská Mara
Cestou z Pravnáče do Liptovskej Anny
Čerenova skala
Vyhliadka Čerenova skala blízko obce Liptovská Anna
Valaská Dubová
Obec z ktorej vychádzame na Veľký Choč
Stredná polana
Lúka s výhľadom na cieľ cesty Veľký Choč
Výhľady
Veľký Choč 1611 a pohľad na Chočské vrchy a Tatry vzadu
Salaš
Salsa na prespanie na Strednej poľane