Údolím Maltatal od najvyššej hrádze okolo ľadovca
Jednodenný náročnejší trek, ktorý má asi okolo 20 km s prevýšením niečo cez kilometer a najvyšším bodom v 2 670 metroch, nadchne výhľady ale dá aj zabrať fyzičke. Národná part Vysoké Taury na juhu Rakúska stojí nepochybne za návštevu. My zvolili na začiatok nášho pobytu tento aklimatizačný výlet.
Výjazd na horné parkovisko
Údolím vedie vysokohorská cesta Malta Hochalmstraße, ktorá sa tiahne masívom Vysokých Taur a ktorá je lemovaná z oboch strán trojtisicovkami. Cesta je často jednosmerná riadená semaformi a cestu si razia tunelami vytesanými v skale. Okolo vodnej prednádrže Galgenbichl sme prišli k vodnej nádrži Kölnbrein. Zaparkovali sme pri Berghoteli Malta. Za vjazd sa platí mýto asi 20 €. Monumentálna priehradná hrádza vodnej nádrže je dlhá 626 ma vysoká 200 m. Uprostred je nainštalovaná presklená vyhliadková plošina Bella Vista, na ktorú sme chceli ísť až po návrate, ale to už neostávali sily, takže niekedy nabudúce.
Cestou pozdĺž nádrže
Po značenom chodníku červeno-žlté číslo 02 sme sa vydali pozdĺž vodnej nádrže do vnútra Vysokých Taur až k ústiu potoka Kölnbreinbach. Odtiaľ začíname pozvoľna stúpať pozdĺž potoka.
Výhľady na vrcholky nad nádržou
Na rovnej ceste pozdĺž nádrže máme čas a sily sa kochať vrcholkami hôr, ktoré nádrž lemujú. V diaľke sa týčia skalné masívy až do výšok tesne pod 3 tisíc metrami.
Pozdĺž potoka Kleinelendbach
Obídeme severnú časť nádrže a keď narazíme na ústie potoka Kleinelendbach, tak odbočíme doprava na cestu 539. Cesta nás povedie pozdĺž potoka pozvoľna nahor smerom k ľadovcu Tischlerspitzkees, ktorý leží vo výške 3 tisíc kilometrov.
Údolie Kleinelendtal
Prechádzame údolím Kleinelendtal, ktorým sa vinie potok Kleinelendbach. Na čele údolia pred nami sa týči as každým krokom približuje ľadovec Tischlerspitzkees. Z cesty 539 máme na ľadovec po našej pravej strane krásny výhľad celú domu výstupu.
Zwischenelendscharte (2676 m)
Po asi hodinke výstupu sa dostávame do sedla Zwischenelendscharte (2676 m), čo je pre dnešok náš najvyšší bod výletu.
Ľadovcové jazerá
Na začiatku zostupu prechádzame okolo niekoľkých ľadovcových jazier. Oberer-Schwarzhornsee je prvým z nich.
Unterer-Schwarzhornsee
Hneď kúsok leží o niečo nižšie položené ďalšie jazero Unterer-Schwarzhornsee. Tieto azúrové zrkadlá uprostred hôr sú fotogenické snáď za každého počasia.
Stále dole
Od jazier náš zostup začína prudko klesať kamenitou suťou. Takže aj keď klesáme a námahy je menej, tak časovo sme rovnako rýchly ako pri výstupe. Nohy už sú unavené a dávame si pozor, aby sa nám noha nešmykla a neskončili sme v lepšom prípade na zadku, v horšom dole pod kopcom.
Vodopád
Najprudší zostup vedie ďalej za rozcestníkom, kde sa naša cesta 539 spojí s červenou 02. Klesáme suťoviskom a vedľa nás hučí mohutný vodopád, na ktorý sa odžujeme pozerať, len keď sa zastavíme.
Pohľad do údolia
Pred nami máme údolie, ktorým sa vinie potok Fallbach. Ten nadväzuje na vodopád, ktorý sme nechali za nami. A my mierime do našej vytýčenej odpočinkovej zastávky, na chate Osnabrücker Hütte.
Chata Osnabrücker Hütte
Zaslúžený odpočinie a doplnenie energie na chate Osnabrücker Hütte. Majú skvelú kuchyňu a aj prijateľné ceny na miestne pomery. Predovšetkým ale výhľady, ktoré servírujú, sú dych vyrážajúce.
Návrat k nádrži Kölnbrein
Odporúčam vyjsť na trek naozaj skoro, pretože so všetkými zastávkami na odpočinok, občerstvenie a kochanie sa, sa môže trasa pomerne pretiahnuť. My vychádzali na trasu chvíľu pred poludním, a tak sme dochádzali so západom slnka. Výhodou je, že nás blížiaca sa tma popoháňala, a nakoniec sme si vychutnali krásny vyfarbený západ slniečka nad nádržou. Potom nám už zostávalo len prejsť autom serpentínovú cestu smerom do nížin.