Prehliadka Moskvy v noci

Na severnej strane Červeného námestia, po pravej strane od Iverskej brány je Štátne historické múzeum, červená budova v rusko-byzantskom slohu s typickými štítovnicemi, vežami a vežičkami.

Naproti Štátnemu historickému múzeu stojí Kazanský chrám, postavený na oslavu víťazstva nad Poľskom. Je tu uložená ikona Matky Božej Kazanskej. Táto stavba bola na Stalinov príkaz strhnutá a znovupostavenie až v roku 1993. Otvorený je denne od 8:00 do 20:00 hod.

Mazi Kazaňským chrámom a múzeom stojí Iverská brána. Cez Iverská bránu, čiže bránu Vzkriesený, vedie hlavný vstup na Červené námestie zo severnej strany. Brána bola pôvodne súčasťou hradieb, ktoré od roku 1538 obopínali Kitaj-gorod (hlavná obchodná štvrť staré Moskvy). V kaplnke Iverskej brány bola kedysi uložená Iverská ikona Matky Božej. Všetci cári, predtým než vstúpili do Kremľa, sa tomuto údajne zázračnému dielu poklonili. V roku 1931 bola brána na Stalinov príkaz zvrhnutá. Obnovená do pôvodného stavu bola až v roku 1996. Na dlažbe priamo pred bránou sa nachádza značka nultého kilometra, od ktorého sa meria všetky vzdialenosti v Rusku.

Jazdecká socha maršala Žukova pred Štátnym historickým múzeom.

Červené námestie vzniklo v 90. rokoch 15. storočia u severovýchodnej kremeľskej stene po zbúraní stavieb, ktoré tu pôvodne stáli. Vzniknuté ohromné priestranstve (700 × 130 m) bolo využívané ako trhovisko a taky ako zhromaždisko vzbúrencov, a miestom politických demonštrácií a vojenských prehliadok. Pôvodný názov námestia bol odvodený od dreveného kostola ktorý na ňom stál, a to Trojicko námestí. Až v druhej polovici 17. storočia bolo nazvané „Krasnaja ploščaď“, čo znamenalo Krásne námestí. Po októbrovej revolúcii dostal prednosť nový preklad, tj. Červené námestie. Námestie je len ťažko oddeliteľné od Kremľa a spolu s ním je zapísané na zozname svetovo významných pamiatok UNESCO.

U kremeľskej stene, medzi Spasská a Nikolsky veží, sa týči strohá stupňovitá stavba z leštenej červenej žuly a červeného labradoritu – Mauzóleum VI Lenina (prístupné: Ut. – Št. A so. 10:00 – 13:00, vstup zdarma). Po Leninovej smrti bolo na tomto mieste postavené len núdzové mauzóleum zostavenú z dosiek. V roku 1924 bolo prestavané a nahradené stavbou z dubového dreva. V roku 1930 potom bola postavená kamenná stavba v tej podobe, ako ju poznáme dnes. K uchovaniu mŕtveho tela Lenina v neporušenom stave bol zriadený špeciálny Vedeckovýskumný ústav pre biologické štruktúry. V súčasnosti, keď sa mu nedostáva finančných prostriedkov, ponúka svoje služby aj tej najširšej verejnosti. Vecné uchovanie tela príde na 250 000 dolárov, pričom v cene sú zahrnuté aj kontrolné prehliadky každé dva roky a prípadné opravy tela.

Dominantou východnej strany námestia je obchodný dom GUM. Otvorený je denne od 10:00 – 22:00. Táto vznešená stavba, v ktorej kedysi bývala tržnica, vznikla v rokoch 1890 – 1893. Je postavená v rusko-byzantskom slohu. Dnes tu nájdete desiatky ruských aj zahraničných obchodov, reštaurácií, jedální, a taky trochu edwardovskej napodobeninu typického socialistického obchodu s potravinami – Gastronom č. 1.

Pohľad na spodnú časť.

V miestach, kde sa južná strana námestia pozvoľne znižuje k rieke Moskve, sa skvie farebné kupoly chrámu Vasilija Blaženého čiže Pokrovský chrám. Je to jedinečná pamiatka ruskej architektúry, ktorú nechal postaviť cár Ivan Hrozný na pamäť dobytie Kazane a pripojenie Kazaňského a Astrachaňského chanátu k Rusku v roku 1552. V jednej z bočných oltárnych lodí chrámu žil „boží človek“, žobrák a náboženský fanatik Vasilij. Zvykli si tam na neho a stal sa dokonca obľúbencom cára, a tak sa chrámu začalo hovoriť chrám Vasilija Blaženého. Interiér netvorí jeden veľký priestor, ale je rozdelený na osem viacmenej samostatných kostolov, ktoré symbolizujú dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Navzájom sú prepojené priechody zdobenými pestrofarebnými geometrickými a kvetinovými motívmi. Otvorený je denne 10:00 – 19:00, platí sa vstupné.

Pred chrámom stojí súsošie Minina a Požarského od Ivana Martos z roku 1818. Zachytáva kniežaťa a mäsiara, dva vodcu ľudového povstania, počas ktorého boli z Ruska roku 1612 vyhnaní poľskí okupanti. Kúsok ďalej stojí „Lobnoje“ alebo „Čelné“ miesto, predtým slúžiace ako popravisko a taky tu stálo akési pódium, z ktorého sa oznamovala najdôležitejšie štátne rozhodnutia, vyhlasoval sa odtiaľ „hnev i milosť“ panovníka. Súčasná podoba pódia s bielym čelným kameňom pochádza z roku 1786.

Pohľad od rieky Moskvy.

Kúsok vedľa pod kremeľským múrmi sa rozkladá Manéžní námestie a Alexandrovsky sád. Alexanrovský sad bol vybudovaný v roku 1821, kedy bola rieka Něglinka zvedená pod zem. Nájdeme tu hrob Neznámeho vojaka, umelú jaskyňu v stene Kremľa, Ruiny, pripomínajúce zničenú Moskvu za napoleonských vojen. Blízko sadu stojí Manéž, žltá neoklasicistická budova s bielymi stĺpmi, podľa ktorej je celé námestie pomenované, bola pôvodne jazdiareň z roku 1817 a dneska je výstavné siení.

Výhľad na Kremeľ.

Kremeľ, (pia. – st. 10:00 – 17:00, vstupné), je duchovným i umeleckým srdcom Ruska. Zaberá plochu v tvare trojuholníka s rozlohou 27,5 hektára. Rozkladá sa na zrázu nad riekou Moskvou. Pôvodne býval samostatným mestom, postupom času sa jeho hradby rozširovali a posúvali. Po stáročia tu viala vlajka s dvojhlavú orlicou, symbolom Romanovcov a imperiálneho Ruska, v roku 1917 bola nahradená červenými hviezdami. Dnes je Kremeľ oficiálnym sídlom prezidenta. Červené kremeľskej stene sú 2,2 km dlhé, vysoké 5 až 19 metrov s hrúbkou 3,5 až 6,5 metrov a majú 20 veží. Za múrmi sa nachádza Chrámové námestie (Uspenský chrám, kostol Uloženie rúcha Panny Márie, Archanjelský chrám, chrám Zvestovania Panny Márie, palác patriarchát, chrám Dvanástich apoštolov, Zvonica Ivana Veľkého), Veľký kremeľský palác, Senát, Prezídium, Fazetovaný palác, Těremovský palác a zbrojnica s korunovačnými klenotmi.

Výhľad na Kremeľ a slávny Dom na nábreží, ktorý bol postavený na konci 20. rokov minulého storočia, ako exkluzívny bývanie pre vysoké funkcionárov komunistickej strany. Za dobu jeho existencie sa tu vystriedalo viac ako 100 ministrov a 150 ich námestníkov. Žil tu napríklad aj Chruščov, alebo Stalinova dcéra Svetlana Allilujevová. V období stalinských čistiek bolo z domu vysťahovaných na 700 funkcionárov aj s rodinami, mnohí boli zavretí, alebo rovno popravení.

Chrám Krista Spasiteľa bol postavený v rokoch 1839–1883 na počesť víťazstva Rusov nad Napoleonom. Stalin ho nechal v roku 1931 zrovnať so zemou, ale po páde režimu bol chrám znovu postavený na rovnakom mieste a 31. decembra 1999 bol vysvätený. Jedná sa o najväčší ruský kostol. Meria 103 m na výšku a pojme až 10 000 veriacich. Priemer kupola je takmer 30 ma je pozlátené 53 kilogramami zliatiny titánu a zlata. V spodnom poschodí sú predajné stánky a malé múzeum. Uchované sú tu fragmenty pôvodných fresiek, ktoré sa podarilo zachrániť, a tiež pozoruhodná zbierka ikon a relikvií. V uliciach okolo chrámu bývala aristokracie.

Moderné moskovská štvrť.

Moderné moskovská štvrť.

Jedna z vládnych budov pri rieke Moskva, Biely dom, stojaci na Krasnopresňanském nábreží, pred ktorým sa konala zhromaždenie na podporu Borisa Jeľcina, sa paradoxne v roku 1993 stal centrom protijelcinovskému odporu, a to zo strany ruského parlamentu. Svojich odporcov Jeľcin zlomil až potom, čo vydal rozkaz, aby na budovu zaútočila armáda.

Jedna zo Stalinových „sestier“.

Ďalšie Stalinova „sestra“.

Blízko Kyjevského nádražie na Námestí Európy.