Okolím údolia Schwarzatal

Kuriózne lanovka, a výlet cez jednu rozhľadňu

Petr Klauda
Napísal / a 22 článkov a sleduje ho / ju 2 cestovatelia
Vložené: 08.06.2020
© gigaplaces.com
Vhodné pre:
turistov

Vyhliadková trasa v Durínsku neďaleko mesta Saalfeld, ktorá v sebe zahŕňa cestu vlakom, potom kuriózne lanovkou, ďalej malým elektrickým vláčikom, a potom cestu s výhľadmi na Mačacie chatu.

Z Rottenbach na Katzhütte

Nemecká spolková krajina Durínsko (Thüringen) sa nemôže pýšiť statusom lanovkové veľmoci. Vlastne k tomu, aby sme napočítali všetko, čo posúva a približuje človeka k výšinám, by nám ľahko stačili prsty jednej ruky. A napriek tomu sa tu nájde zaujímavosť k potešeniu ako turistov, tak ľudí postihnutých úchylkami v obore dopravných prostriedkov. Už názov konečnej stanice na čele regionálneho vlaku dá tušiť, že ideme do kopcov, lesov a strání. „Katzhütte“ alebo mačací chata evokuje názov nejakej horskej samoty. A tak nastupujem v Rottenbach do motoráky a nechám sa odviezť do hôr, v toto prípade do Durínskeho lesa. V Sitzendorf, kde je „vianočný stanica“, na mňa civí Santa Klaus vo viac ako nadživotnej veľkosti, sediaci obkročmo cez strechu staničného skladiště.Vzhledem k tomu, že kalendár ukazuje číslovku päť u aktuálneho mesiaca, tak ma tento výjav momentálne vôbec nezaujíma a pokračujem ďalej. Nasledujúce zastávka s trochu krkolomným názvom Obstfelderschmiede je tá pravá a vystupujem. Okrem toho, že cez potok vedie k parkovisku drevený krytý most, je tu aj objekt môjho záujmu, lanová dráha. Tá je zaujímavá z viacerých dôvodov. V jej hornej stanici na nej totiž nadväzuje asi 2,5 km dlhá elektrifikovaná trať do obce Cursdorf. Oboje bolo postavené v roku 1922, a to z toho dôvodu, že obce na náhornej plošine boli najmä v zime dopravne ťažko prístupné a vybudovať klasickú železnici prekonávajúci prevýšenie 300 metrov nemalo valného zmysle. Lanovka bola postavená nielen na prepravu osôb, ale aj nákladov. Preto má ďalšie zvláštnosť, zatiaľ čo jeden vagón lanovky je klasickej stavby, ako ho poznáme napríklad z pražského Petřína, druhý (teda nákladný) vagón, je vlašnou podvozok s plošinou, ktorá je vo vodorovnej polohe voči terénu a sú na nej štandardné koľaje. Až do roku 1966 sa na tomto aute bežne prevážali nákladné železničné vozne. K nájazde na voz lanovky slúžila točňa v dolnej stanici, ktorá otočila vozidlo o 90 ° a ten bol následne cez výhybku napojený na klasickú trať po ktorej som prišiel. Obchádzam budovu dolnej stanice a dostávam sa ku koľaji odkiaľ bude pekný výhľad na prichádzajúcich vozidlo lanovej dráhy. A nečakám dlho, počas niekoľkých minút nečujne a veľmi pomaly (však taky 1,5 km jede celých 18 minút) prichádza vozidlo. Nechám si skontrolovať lístok, ktorý som si už v osobnom vlaku. Lístok na celý deň pre vlak z Rottenbach, lanovku aj horný úsek do Cursdorf stojí 14 €, jedným smerom potom 10 a pretože mám Sieťový lístok pre celé Durínsko, mám ešte ďalšie 3 Eura zľavu. Nastupujú do vozidla a to tak, aby sa mi dobre fotilo (sprievodcovia ani nemala problém, že stojím na jej plošine) a vozidlo sa po chvíli dáva do pohybu. Kúsok nad stanicou je veľmi dobre vidieť točňa (a taky druhá koľaj údolnej stanice, po ktorej jazdia „nákladné vozidlo). Tak, ako stúpame, sa pomaly otvárajú výhľady. V polovici trasy je výhybňa a tu sa míňame s druhým teda nákladným vozidlom. A aby nejazdil prázdny, je na ňom vždy osobné vozidlo, pre cestujúcich. V zime krytý a cez leto bez strechy, takže pre fotografov, čo si viac priať. Po dojazde do hornej stanice Lichtenhein si ešte kupujem pohľady od pani sprievodcovia a prechádzam k vyvýšenému nástupišti následnej trati do Cursdorf. Je tu tiež točňa ktorá môže naviesť vozy na lanovú dráhu. Cez túto točňu za chvíľu prichádza vláčik, tvorený dvoma vozidlami, klasickým zatvoreným a potom riadiacim vozidlom, ktorý bol bez okien. Aj keď sa ortuť teplomera toho dňa z lenivosti nepřehoupla ani cez deviatku, idem do toho bezokenního. Po kontrole cestovných lístkov vyrážame. Jazda je to pozvoľná, celú cestu neprekračujeme 30km rýchlosť. Cesta to však nie je nijako dlhá veď ide len o 2,5 km trate. Aj kvôli tak malým vzdialenostiam sa v minulosti vyplatilo postaviť železnicu. Z vlaku sú aj pekné výhľady, ale bohužiaľ sa zatiahlo tak fotenie nič moc. V Cursdorf je iba jedna koľaj s nástupišťom, za ktorou stojí malá remíza. Môj plán je cez jednu rozhľadňu dôjsť na v úvode spomínanú "Mačacie chatu“. Vychádzam do obce ležiace asi v 700 metroch nad hladinou mora a čaká ma ďalších skoro 100 metrov prevýšenie k rozhľadni. Za obcou ma pásové značenie, ktoré poznáme aj od nás, zvedie z cesty vľavo a ja pomaly stúpam pastvinami nahor. Nado mnou sa objavuje vyhliadkový drevený altánok. Značka ma ale stále vedie ďalej, teraz pozdĺž lesa. Až po niekoľkých sto metroch je rázcestí, a ja začínam stúpať otočený o skoro 180 ° až k tomu altánku, odkiaľ je pekný výhľad na Cursdorf. Od altánku ešte kúsok lesom a prichádzam k rozhľadni Meuselbecher Kuppe s turistickou chatou, no bohužiaľ zatvorenú. Aj tak sa odtiaľ dá urobiť nejaký ten záber a nezostáva než pokračovať ďalej. Ďalšia cesta už vedie z kopca po Panoramaweg Schwarzatal. Nad obcou Meuselbach-Schwarzmühle sa otvárajú výhľady do údolia a taky na pasienky nad obcou. Nie je ale veľa času opätovať udivené pohľady pasúcich sa kráv a ja pokračujem ďalej. Vyššie spomínanú obec len „potiahne“ a ďalej klesám do údolia riečky Weissa Schwarza. Cesta sa mení na spevnenú a tiež začína nadrobno poprchávať. Čaká ma ešte asi 1,5 km po asfalte. Tu už musím dávať pozor, minul som totiž reštaurácii, ak nej potom smeruje rad áut, ktorým uhýbajú, pravdepodobne v reakcii na abstinencii, ktorá vznikla niekoľkomesačnom uzavretím stravovacích zariadení. Dážď začína pomaly silnieť a tak po prechode cez hlavnú cestu k stanici, ma u „mačací“ chaty čaká celkom psie počasie a preto som rád, že prichádza Motoráky a ja si môžem sadnúť dovnútra. Celá pešia trasa z Cursdorf je dlhá asi 7 km a v spojení s lanovkou potrebujete na celý okruh cca 3 hodiny. Na železničnej trati do Rottenbach sa potom ešte nachádza zámok Schwarzburg, ktorého prehliadka sa dá do cesty takisto zakomponovať.

Voz lanovky Oberweissbacher Bergbahn

Úplne nečujne sa vynoril z lesa osobné vozidlo lanovky

Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com
Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com

Nákladné vozidlo lanovky

Cestou hore míňame druhé vozidlo pôvodne určenia pre prevoz nákladných železničných vozňov. Dnes sa tam strieda voz osobné krytý s vozidlom osobným otvoreným (na snímke) v letných mesiacoch

Železnice do Cursdorf

Trať nadväzujúce na lanovku vyzerá skôr tak trochu ako električka. Jej dĺžka je len 2,5 km, a rýchlosť jazdy je veľa rozvážna. O to viac sadá kochať okolitou prírodou

Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com

Cestou do Cursdorf

Pomalá jazda vláčika umožňuje vychutnávať si hory Durínska

Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com
Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com

Rozhľadňa na Meuselbacher Kuppe

Bohužiaľ, rozhľadňa je zavretá … tak snáď nabudúce

Pohľad od rozhľadne

No nie je to úplne zlé, ale rozhľadňa by ma preniesla o pár metrov vyššie.

Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com

Zostup k obci Meuselbach - Schwarzmühle

Ako som písal v článku, tejto obce len „potiahne“ okraj.

Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com

A konečný zostup do údolia k Katzhütte

Odtiaľ je to ešte asi 2 km lesom k stanici v Katzhütte.

Autor: Petr Klauda © gigaplaces.com
Zatlieskaj autorovi článku!
Zdieľaj to:

Články blízkosti