Bressanone čiže Brixen

Tí, ktorí sa ponáhľajú do Talianska najfrekventova­nejšie trasou po diaľnici cez Brennerský priesmyk, sa pripravujú o možnosť prejsť si priesmyk starú cestu, pozrieť sa do rozsiahlej rakúskej pevnosti Franzensfeste a navštíviť krásne mesto Bressanone. Bonusom za toto zdržanie je úspora poplatkov za Europabrücke a talianskej diaľnice. Po prekonaní priesmyku sa ocitáme v Taliansku, ale až do konca roku 1918 bolo toto územie súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Až po prehranej 1. svetovej vojne potom pripadlo Južné Tirolsko Taliansku. V oblasti sa však vďaka tomu dodnes hovorí prevažne nemecky a všetky nápisy aj mená miest sú dvojjazyčná. My Bressanone určite oveľa skôr budeme poznať pod názvom Brixen a dozaista nám ihneď naskočí meno Karel Havlíček Borovský. Áno, naozaj to je to miesto kam „disidenta“ Havlíčka poslal cisár Franz Jozef I. do vyhnanstva. Tým sa stalo mesto Čechom blízke, avšak aj bez tejto reminiscencie rozhodne stoji mesto za návštevu. Brixen bol založený už v roku 901 a vďaka strategickej polohe a miernej klíme si tunajšia oblasť vybrali brixenští biskupi a vysoká šľachta zo svoje sídlo. Jim vďačíme za rad dochovaných honosných panských sídiel aj za vznik niekdajšieho biskupského sídla, teraz renesančného Hofburgu. Krásne upravený stred mesta si zachoval starobylý ráz s mestskými bránami, uličkami medzi meštianskymi domami z 16. storočia, podlubiami a množstvom kostolov a cirkevných stavieb. Zaujímavá je najmä oblasť v okolí námestia Domplatz a návšteva katedrály z pôvodne 13. storočia predstavená do barokovej podoby s freskami a vedľa stojaceho gotického farského kostola sv. Michaela s kampanilou z 15. storočia. Mesto sa síce od roku 1851, kedy sem Havlíček dorazil, výrazne rozrástlo, avšak pri prechádzke centrom nie je ťažké si predstaviť, ako mesto vyzeralo v tej dobe, keď sem po strastiplnej niekoľkodenný ceste dostavníkom po zimných cestách dorazil. Bolo to mestečko s iba 2700 obyvateľmi, z ktorých bolo veľa cirkevných osôb a úradníkov. Havlíček, za ktorým neskôr prišla aj manželka s dcérou, tu bol síce úplne odrezaný od milovaného Česka, ale inak si tu žil asi veľmi pekne. Rakúsky erár mu platil ubytovanie a navyše dostával veľmi slušnú apanáž, pritom sám Havlíček bol celkom majetný človek. Najprv bol ubytovaný v hoteli „U Slona“, ktorý je dodnes najluxusnejším hotelom v meste. Potom sa presťahoval do domu v ulici Adlerbrückengasse 3, proti dnešnému múzeu farmácie. Po príchode rodiny mu prenajali pekný domček so záhradou v ulici Kachleraustrasse. Hoci mala rodina k dispozícii slúžku, tak si jedlo nechávala donášať z hotelovej reštaurácie. Horský vzduch určite prospieval celej rodine, ktorej zdravotným prekliatím bola tuberkulóza, na ktorú nakoniec všetci postupne zomreli. Po návrate rodiny do Čiech sa Havlíček presťahoval späť do ulice pri moste a potom, čo podpísal záväzok nepokračovať vo verejných aktivitách, mu bolo dovolené sa vrátiť domov. Tříapůlletý pobyt v Brixenu patril k významnému tvorivému obdobie básnika a novinára, ktorý zomrel v nedožitých 35 rokoch v Prahe v dome číslo 1029 v terajšej Havlíčkovom ulici. Brixen je miestom, kde Havlíček vytvoril rad významných diel, z ktorých asi najznámejšie sú Tirolské Elegie a Kráľ Lavra. Správa mesta sa o jeho odkaz dobre stará – na bielom domčeku sú dve pamätné dosky a vedie k nemu Karl Havlicek strasse (via Karl Havlíček) a na ulici je neprehliadnuteľná šípka „Havlickuv dum“. Brixen sa rozkladá vo výške 560 m. N m., Ale vďaka tomu, že údolie je otvorené na juh a chránené okolitými vrcholy pred severnými vetrami, tak tu panuje prekvapivo príjemné mierne klíma. Vďaka tomu je všade na úbočiach možné uvidieť vinice a sady prísne vedených jabĺk. Tí, ktorí majú viac času, môžu preskúmať okolie. Obľúbené sú prechádzky okolo rieky Isarco, výšľap k blízkemu jazeru Vahrner See, okolitým zrúcaninám hradov alebo k rozsiahlemu opátstva Neustift z 12. storočia. Mesto je obklopené vysokými horami, ktoré ponúka krásne túry alebo lyžovanie v miestnom lyžiarskom stredisku Plose. Do hôr možno ľahko vyjsť kabínkovými lanovkami a užiť si krásne panoramatické výhľady.

žiadny problém, je to dobre značené – česky, taliansky a nemecky

No predsa ulicou Karla Havlíčka!

Pekný dom so záhradou a luxusným výhľadom je v súkromných rukách, takže sa dovnútra nedostaneme