Prehliadka útesov v Højerup
Útesy Stevns Klint sú zapísané v zozname UNESCO od roku 2014. Meria celkom 15 km, ale dostať sa pod ne na pláž sa dá len na niektorých miestach. Ak sa ich krásou nebudete kochať priamo z lode, môžete k moru zostúpiť pri kostole v Højerup.
Polozřícený kostol v Højerup
Začneme pri kostole, ktoré sa pomaly rúti do mora vďaka morské erózii, ktorá ho podkopáva. Zo strany od dediny nevyzerá nijak podozrivo.
Výhľad z miest, kde kedysi stával oltár
Kto si kostolík prejde, zistí, že mu akosi „chýba chrbát“. Stojíme teraz priamo nad morom a v pozadí sa už rysuje dostupná časť útesu.
Zostup na pláž
Na pláž sa zostúpi po príkrom schodisku, kde je potrebné si dávať trochu pozor na pošmyknutia. Rovnaké schodisko slúži ik výstupu, pretože po pláži, vzhľadom k častým zosuvom, sa nedá urobiť žiadny okruh.
Procházka pod útesmi
Ak je odliv, dá sa celkom pohodlne prechádzať pod útesmi a byť zároveň v dostatočnom odstupe od zvislých stien. Že si more pomaly berie pevninu, je zrejmé z pomerne početných zosuvov a zrútených partií skalných stien.
Hranice krieda - treťohory
Zaujímavosťou tunajších skál je obdobie, v ktorom vznikali. Približne po malú rímsu viditeľnou na obrázku sa usadzovali mäkké horniny podobné písacie kriede, z miliárd mikroskopických rias. To ešte žili dinosaury. Potom došlo ku kataklyzmatické udalosti – vplyve asteroidu, po celej Zemi sa rozšíril spad so zvýšeným obsahom irídia a aj táto vrstvička je tu zachytená. Následne, už vo treťohorách kedy veľkí dinosaury nadobro vymreli, sa tu usadzovali pevné vápenca. Pláž je posiata čiernymi okruhliaky pazúrikov, ktoré z mäkkých hornín vypadávajú ako zemiaky.
Vápence
Kto sa ešte prejde po vrchnej hrane útesu severným smerom, môže z malých vyhliadok uvidieť vrstvy vápencov, ktoré trochu vyzerajú ako by boli poskladané z kvádrov. To je dané tým, že v minulosti sa tento vápenec ťažil a vertikálne pruhy sú vlastne pozostatky po (ručne) navrtávaných dierach slúžiacich k odlamovanie jednotlivých blokov horniny. Tu už ale naozaj opatrne …