Prechod masívu Watzmann

Toto všetko a oveľa viac môžete očakávať od návštevy tohto, na mape nepatrného, avšak veľmi malebného, kútiku Nemecka. Oblasť NP Berchtesgaden je od Salzburgu vzdialená čo by kameňom dohodil. Diaľnica A1 z Rakúska alebo A8 z Nemecka z nej robia veľmi dostpunou lokalitu. Z Brna je to krásnych 5h cesty. Je teda škoda sústrediť sa len na prechod hlavného hrebeňa Watzmann (ktorý zaberie 2–3 dni), ale chvíľu sa zdržať a vychutnať si podmanivé čaro hôr, priezračná jazera, ferraty, rozkvitnutá mestá a v neposlednom rade histórii Kehlstein, naplno.

Z výstupu na Watzmannhaus

Dvojtisícovka Watzmann – Mittelspitze je zasadená v rozprávkovom prostredí Berchtesgadenských Álp. Výstup na tento vrchol je nielen dobrodružstvom, ale aj pastvou pre oči. S výškou 2713 metrov nie je Watzmann – Mittelspitze ani zďaleka konkurentom tých najvyšších alpských vrcholov. Výstup na neho je však veľmi populárny, pretože jeho biela skala v kontraste s priľahlým jazerom Königssee a okolitými lesy je odmenou všetkým fotografom. Hora leží v Berchtesgaden­ských Alpách, čo je celok, ktorý sa rozprestiera na juhovýchode Bavorska, zhruba 120 kilometrov od Mníchova, v tesnej blízkosti s Rakúskom. Samotný vrchol Watzmann – Mittelspitze je najvyšším bodom rovnomenného masívu Watzmann, ktorý má ešte ďalšie dva nižšie vrcholy Hocheck (2651 m) a Südspitze (2712).

Miesto nášho nočného príchodu, prespanie, kúpanie, niekoľkými raňajkami a večerou

Necháme zaparkované auto v centre mestečka Ramsau bei Berchtesgaden a pešo dôjdeme po tur. Značenej ceste až k Wimbachbrücke. To je jedno jedno z hlavných východiskových miest peších túr, mmj. tiež k chate Watzmannhaus. Nachádza sa tu veľké, platené parkovisko, ale stavia tu aj autobusy pricestuje z Berchtesgadene alebo od Königsee. Priľahlých parkovísk je tu neúrekom, takže ak nebude tu miesto, iste uspejete inde.

Než sa dostanete do skalnatých pasáží, je potrebné absolvovať prvú časť výstupu, ktorá sa kľukatí po severnom úbočí, to je pokryté lesom. Ideme cestou 441 a než sa dostaneme nad porast, nie je to nejako záživné. Cestu nám však skráti dve príjemné krčmičky a pretože nie je kam ponáhľať, radi občerstvenie využijeme. Naším cieľom pre prvý deň je totiž iba chata Watzmannhaus, ktorá leží vo výške 1930 metrov. Takže na konci dňa máme v nohách solídnych 1300 metrov stúpania.

Neustále je čo fotiť a tak cesta príjemne ubieha

K chate prichádzame asi po 4–5 hodinách a skáčeme ešte kúsok vyššie.

Chata je obrovská a ponúka viac ako 200 miest na prespanie. Nič so sebou nemusíte ťahať (spacák, karimatka). Na chate veľmi dobre varí, s poistením OEAV sú ceny celkom príjemné a posedenie na terase možno ešte viac.

Najskôr nás čaká Hocheck (2651 m). Nie je potreba vysvetľovať kadiaľ ísť. Dominantné vrchol v tvare špice si vás nasmeruje sám. Cesta je jasne viditeľná a zo začiatku má charakter serpentín. Na Hocheck je bivak a rozcestník s orientačným časom k dosiahnutiu ďalších vrcholov. Časy podľa rozcestníku od chaty sú nasledovné: Hocheck – 3h, Mittlespitze 4h, Südspitze 6,5h, Wimbachgriessgütte 10h Ako vidíte, jedná sa o dlhú túru a nerada by som tieto časy zľahčovala, nám sa ale podarilo dôjsť na chatu Wimbachgriessgütte (ktorá celú túru završuje a často sa tu prespáva) už za 7h a aj keď sme ju mali zarezervované, vydali sme sa až k parkovisku.

Budíme sa so slnkom a deň D môže začať.

Prvá časť je čisto o lezenie po kameňoch, skale, bez potreby istenia

Výhľad cez Königsee na Rakúske Alpy

Tu môžete vašu túru buď ukončiť alebo pokračovať ďalej hrebeňovú Ferat na vrcholy Mittelspitze a Südspitze. Vrelo odporúčam pokračovať, pretože dobrodružnosť je zaručená. Samozrejme ferratové výbava k ďalšiemu postupu je podmienkou.

Na najvyšší bod masívu Mittelspitze je to asi hodinu. Na Südspitze ešte o dve hodiny dlhšie.

Charakter Ferry je zaujímavý v tom, že postupujete po ostrom hrebeni, ale žiadne záludnosti vás nečakajú (iba obtiažnosť B). Vlastné hrebeň je mierne obtiažny len s niekoľkými exponovanými miestami, dĺžka zaistené cesty je 2,5 km. Cesta je často oklouzaná, takže za vlhka bude asi nepríjemná. Cesta je náročná predovšetkým celkovou dĺžkou a prevýšením. Za búrky, snehu alebo námrazy nebezpečná.

Na poslednom vrchole Watzmann nás zastihuje prehánka a tak tu neotálíme a čo najrýchlejšie sa dávame na zostup. Ten je nepríjemný a dlhý.

Začiatok údolí Wimbachtal

Po asi 3h sme konečne pri chate

Od chaty je to na parkovisko este 11 km! Nakoniec sa počasie opäť vyberie a my pokračujeme príjemnou cestou údolím Wimbachtal k chate Wimbachschloß až k parkovisku.

Na známy pohľad z Berchtesgadene (vpravo Watzmann, 2713 m, vľavo Watzmannfrau, 2307 m, medzi nimi skalné zubami Watzmannkinder) sa vzťahuje povesť. V dávnych časoch krajine vládol krutý kráľ Zlojíř (nemecky Watzmann). Bol to surový zúrivec, ktorý pil krv z pŕs matky, neskôr miloval len lov. Jeho žena i deti boli vychované k zlu. Dňom i nocou sa konali kráľovskej hony v poliach, lesoch i na lúkach. Lovci prenasledujúci zver podupali obilia a rozháňali stáda. Jedného dňa kráľ s družinou lovil na lesné pastvine u Pastýřova chaty. Kráľova psie svorka roztrhala pastierskeho psa, zahryzla Pastýřova dieťa, prehryzol hrdlo Pastýřova žene a nakoniec zabila aj samotného pastiera. Kráľ Zlojíř sa tomu desivo smial. Boh stratil trpezlivosť, zoslal na Berchetsgadenské Alpy búrke, ktorá vydesila lovecké psy a tí zardousili kráľa Zlojíře, kráľovnú aj ich sedem detí. Ich krv stekala do údolia a mŕtve telá vzrástla do skaly. Dodnes stojí skamenený kráľ Zlojíř ako horský štít, okolo neho jeho žena a sedem detí, a hlboko dole sa lesknú dve jazerá, do ktorých vtiekol krv ukrutníkov.