La Graciosa na bicykli

Na ostrov sa dá dostať iba trajektom jednou z dvoch lodných spoločností z mesta Orzola na Lanzarote. Nenechali sme sa odradiť silným vetrom a vyrazili sme hneď ráno. V malom prístave sa pohupovala menšia loď, cestujúcich bolo pramálo a lístky sme mohli rýchlo bez problémov kúpiť. Jazda trvá iba asi 25 minút, tak nečakáme problémy. Avšak hneď po výjazde za prístavné mólo sme sa zoznámili s tým, čo dokáže silný vietor urobiť s oceánom. Loď sa kymáca zo strany na stranu a pomaly sa sunie cez vysoké vlny. Našťastie táto jazda nie nepodobná horskej dráhe sa po asi 10 minútach, akonáhle sme sa dostali do závetria ostrova Graciosa, upokojila a už celkom bezproblémovo potom doplávame do jediného prístavu na ostrove.

Prístavná dedinka Caleta del Sebo na juhu je jedným z dvoch obývaných miest na ostrove. Je to jediné miesto na ostrove, kde si návštevník môže zaobstarať vodu alebo niečo na jedenie. Druhým miestom je osada rekreačných domčekov Pedro Barba, ktorá sa nachádza na východe. Vystupujeme z lode a rozhliadame sa po ospalom prístave. V miestnych krčmičkách posedáva pár turistov a okrem niekoľkých miest s ponukou služieb pre turistov a požičovní bicyklov v prístave nič nie je. Trochu nerozhodne prechádzame prístavom a prašnými pieskovými uličkami. V zaprášených uličkách nájdeme kostolík, múzeum, poštu, obchodík a školu. Hneď za poslednými domčekmi začínajú piesočné cesty av diaľke sa týčia vrcholky miestnych sopiek. Potvrdili sme si, že pešo plahočiť sa pieskom nehodláme a vraciame sa do uličiek, kde si mnoho miestnych privyrába prenájmom bicyklov. Pohrdli sme módnymi elektrobicyklami, dostali pár rád na cestu a mapku a vyrážame.

Okolo piesčitého chodníka je len pár púštnych kríkov. Po asi 1,5 km mierneho stúpania dorážame k jediným políčkam na ostrove, ktoré sa krčia v závetrí najvyššej miestnej hory Agujas Grandes. Tento stratovulkán síce dosahuje výšku iba 267 m nm, ale aj vďaka priemeru krátera okolo 400 metrov pôsobí na malom ostrove mohutne.

Z križovatky prašných ciest vedie trochu spevnená cestička miernym klesaním dole k plážam západného pobrežia. Po asi 2,5 km dorážame k odbočke na miestnu zaujímavú pláž Baja del Ganado. Vychutnáme si miestnu pokojnú atmosféru, ale nezdržíme sa dlho, pretože vieme, že tá najlepšia pláž leží kus pred nami.

A naozaj, po asi 1,5 km jazdy piesočnatou cestou dorážame k miestnej vyhlásenej pláži Playa de las Conchas. Bicykle nechávame na parkovišti a brodíme sa pieskom k pláži. Po asi sto metroch sa pred nami rozvíja ohromujúci pohľad. Asi 600 metrov dlhá a až 120 široká pláž s jemným žltým pieskom, nad ktorou sa týči vulkán. Voda je studená a vlny pomerne vysoké. Pred kúpaním preto dávame prednosť ležaniu na pláži a okrem desiaty si vychutnávame pohľad na búrlivé vlny a na skaly protiľahlého ostrova.

Táto pláž je cieľom väčšiny jednodňových návštevníkov ostrova, či už dorazí pešo, na bicykli alebo autom. A skutočne to stojí za to. Zdatnejší turisti si môžu výlet spestriť ešte výstupom na priľahlý masív sopky Bermeja, z ktorého je možné prehliadnuť sever ostrova vrátane ďalších ostrovčekov súostrovia Chinijo. Sledujeme mohutné spenené vlny a uvedomujeme si nebezpečnú silu miestnych pobrežných prúdov. O tom, čo dokážu, svedčí aj miestna pamätná doska, pripomínajúca tragédiu z 26. decembra 2013. Otec a dcéra, ktorí z pláže pozorovali oceán, boli stržení náhlou veľkou vlnou do oceánu, prúd ich odniesol ďaleko od brehu, kde zahynuli.

Pretože sme ešte len v necelej polovici plánovaného okruhu a nesmieme zmeškať poslednú loď späť na Lanzarote, tak aj keď neradi vstávame a vyrážame na bicykloch ďalej. Vyrážame do kopčeka do malého sedielka pod sopkou a potom ideme vyprahnutú púštnou krajinou k severnému pobrežiu. Po 2,5 km dorážame na križovatku ciest, kde sa už povaľuje pár kôl a stojí tu dokonca aj zaparkovaný jeden džíp. Nie je tu síce žiadne označenie, ale z mapky vieme, že kúsok odtiaľ po chodníku je veľký skalný oblúk nad morom. Po asi dvoch sto metroch chôdze po skalnatom púštnom chodníku dorazíme k tejto miestnej atrakcii. Ide o asi tridsať metrov dlhú skalnú priervu, ktorá je na mieste styku s voľným morom ozdobená krásnym prírodným kamenným oblúkom. Rachot vĺn, ktoré sa valia priervou a narážajú do skál, nás znovu upozorňuje na obrovskú silu oceánu. Opatrne sa nakláňame cez skalnú hranu a snažíme sa toto neobyčajné prírodné divadlo vyfotiť.

Len neradi sa vraciame na križovatku, z ktorej pokračujeme ďalej pozdĺž pobrežia na juhovýchod a míňame cestou miestne kamenisté pláže.

Cesta začína pozvoľna stúpať až do sedla nad osadou Pedro Barba. Ide o zhluk pekne vyzerajúcich rekreačných domov s priľahlou plážou. Vďaka svojej polohe je osada na miestne pomery v závetrí. Ideálne miesto na veľmi pokojný pobyt.

Míňa nás osamelý džíp, ktorý sa stretáva s kamenito-piesočnatou cestou. Ustupujeme mu z úzkej cesty a sledujeme, ako v prachu mizne smerom k severným plážam. Nás zase čakajú serpentíny na sedlo, z ktorého nasleduje dlhý zjazd až na známu križovatku ciest pod vulkánom Agujas Grandes. Znovu prejdeme pozdĺž skromných políčok a prezrieme si zásteny proti vetru a zavlažovacie vodné nádrže. V týchto podmienkach niečo vypestovať naozaj nie je ľahké. Poslední úsek späť do mestečka je už nám známy piesočnatý chodník, tentoraz ale ideme pohodlne s kopca. Sme celí zaprášení a do ďalšieho výskumu ostrova sa nám už veľmi nechce.

Zostáva síce ešte preskúmať južné pláže Francesa a Cocina, ale tam sa nesmie ísť na bicykloch. A tak pláže a výhľad na štyri kilometre vzdialenú Žltú horu (Montaňa Amarilla) oželíme a dáme prednosť posedeniu v prístavnej kaviarničke. K poznávaniu a cestovaniu predsa patrí aj pokojné nasávanie miestnej atmosféry a okukovanie starousadlíkov a viacdenných návštevníkov, ktorí sa tu už zjavne prispôsobili miestnemu leňošivému tempu. Podľa inštrukcií teda nechávame bicykle a helmy opreté na ulici pred domom. Nikto tu nerieši voľne postavené kolesá a elektrobicykle postávajúce po uliciach. Inu tu ešte vládnu staré časy! Káva je tu rovnako ako na ostatných ostrovoch vynikajúca. Bohužiaľ nemáme čas na miestne rybie špeciality, pretože musíme stihnúť popoludňajší trajekt späť.

Rýchlo teda dopíjame kávu a spolu s niekoľkými surfistami a malou skupinkou vracajúcich sa turistov sa naloďujeme na plavbu späť. Záver plavby je s ohľadom na veľké vlny opäť dobrodružnejší, ale my sme natoľko plní dojmov, že si tento adrenalínový zážitok si už toľko nepripúšťame. Gracioso sa dá preložiť ako elegantný, vtipný, prípadne pôvabný. Potom, čo sme na tomto ostrove strávili veľmi príjemný deň, môžeme potvrdiť, že názov je priliehavý a ostrov rozhodne stojí za návštevu. Dúfajme, že si aj naďalej zachová svoju osobitú atmosféru.