Cestopis Nórsko 2017 - Verdens Ende

Rozhodli sme sa, že dnes pôjdeme do Verdens Ende. V slovenčine koniec sveta. To je miesto v južnom Nórsku, neďaleko Larvik sa skaliskami, ktoré dostalo práve názov Koniec sveta. Počasie máme krásne a to jasno 19 ° C. Po ceste prechádzame niekoľkých mýtnymi bránami. To bude panečku faktúra. Registrovaní u Autopass totiž nie sme a ani sme nemohli nikde na pumpe zaplatiť, tak ako sa radilo na internete. Všade na nás pozerali ako na bláznov a nič také nám nepotvrdili. Za sebou máme pár hodín cesty a tak sme radi, že konečne prichádzame do kempu Verdens Ende a staviame stan. Ihneď sa vydávame k toľko turistov obľúbenému miestu Verdens Ende. Cesta tesne pred pláží vedie lesíkom a má svoje čaro, je totiž taká nenápadná, pretože ani v najmenšom nenaznačuje, čo vás na konci čaká. Zrazu sa pred vami otvára široké more az tej krásy sa až zatají dych. Máme príjemné veterné počasie a krásne hrejivé slniečko. Naozaj máme pocit, ako keby sme boli na pomyselnom konci sveta. Vydávame sa na breh a pokiaľ možno čo najďalej od ľudí, aby sme mali pokoj. Tu sa posadíme na jeden obrovský oblý balvan a hľadíme do diaľky, z miesta kde končí fjord a rozprestiera sa otvorené more za spoločnosti pár čajok. To ticho je na nezaplatenie. Teraz by som sa vám chcela pochváliť s jedným nezabudnuteľným zážitkom z tejto cesty. Keď si tam tak akurát vyznávame lásku a sme radi, že sme toto všetko podstúpili spolu a teraz došli až na koniec sveta, zrazu príde chvíľka ticha, kedy sa Miera len dlho usmieva, kľakne si, hrabne do vrecka pre zlatú škatuľku s mašličkou a dodáva : ,, vezmeš si ma? "mňa sa okamžite zastaví dych, do očí sa mi hrnú slzy a som v šoku. Čo viac si dievča ako ja môže priať, samozrejme, že som povedala ,, Áno ". A tak sa Miera skoro nadobro vzdáva slobody a ja celá dojatá a šťastná pridávam fotografiu prstienka do pozdravu rodičom. Zrazu sa mi táto dovolenka páči snáď ešte viac a nikdy na to nezabudnem. Ale aby som sa vrátila zase späť, tak vlastne hlavnou dominantou Verdens Ende je taká kamenná replika historického majáku s veľmi neobvyklým závesným košíkom, v ktorom kedysi horel oheň, ktorý zrejme slúžil lodiam a rybárom, aby sa dostali do bezpečia prístavu. Aspoň tak to odhadujeme. Inak je tu samozrejme aj veľká budova s reštauráciou, takže o hlade určite nezostanete. Je už celkom neskoro a tak sa vraciame späť do kempu, aby sme si stihli ešte pripraviť nejakú večeru. S prstienkom na ruke si na nej dávam obzvlášť záležať, to dá rozum. Miera ide dokonca na recepcii pre pivo a tak si ho smieme v priestoroch hlavnej budovy vypiť (keby sme si ho vraj vzali k sebe k stanu tak by majiteľovi zavreli reštauráciu) A tak zaspávame s ďalšími krásnymi zážitkami a online platíme lístky na zajtrajší futbalový zápas vo švédskom Göteborgu.

Výhľad na skaliská

Verdens Ende

Verdens Ende

Verdens Ende