Cestopis Kuba mojimi očami

Nechať si všetko ukázať, predviesť a až potom platiť. Ceny taxíkov, ubytovanie, cigár, výletov a pod. Sú prinajmenšom dvojnásobné. Ale nečudujme sa, komunistický režim zdecimoval hospodárstva a možnosti obživy. Kubánci sa naučili prežívať ako sa dá a odtrhnúť si aspoň časť z peňazí, ktoré turisti do krajiny privážajú. Kubáncov je veľa, takže ponuka vysoko prevyšuje dopyt ao Vás, ako o zdroj devíz sa obyvatelia Kuby doslova pobijú. Vrhnú sa na Vás, sotva vystúpite z lietadla, osloví Vás na ulici, počkajú si na Vás pri autobuse. Kto sa tým však nenechá otráviť, užije si karibských vĺn a pláží. Spozná inú kultúru a objaví, že Kuba je krásny kus zeme. Že ľudí sú tam dobrí aj zlí, ako všade inde a bude im držať palce, aby ten marazmus, v ktorom už nejaký ten piatok žijú, premohli.

Či som nebola na niečo pripravená, tak na toto. Od detstva počúvam o živote na Kube. V šesťdesiatych rokoch tam otec pobýval dva roky pracovne a vzal k tomu celú rodinu. Podotýkam, že to som ešte nebola na svete, aby ste nenadobudli dojem, že toto rozprávanie píše nejaká stará rašple. Pojmy ako Varadero, Viňales, Záliv Sviní som poznala už ako dieťa. Ale toto bol šok. Päťdesiat rokov stačilo, aby komunistický režim nechal spustnúť nielen domy, ale aj ľudské hodnoty. Všetko vyzerá akoby zakliate v čase. Polorozpadnuté domy, opustená ihrisko, vybydlené paneláky. Ale potom som sa na celú vec začala pozerať inak. Žijú tu ľudia a tí ľudia sa snažia prežiť. Snažia sa postarať sa o svoje deti. V medziach, ktoré im boli striktne dané sa pohybujú koľkokrát na hranici, aby sa dostali k jedlu, k zárobku. Nie sú iní. Sú len v inej situácii.

Koľkokrát sa mi nechcelo veriť, že v tých rozvalinách bývajú ľudia. Ale býva.

Široké a 8 km dlhé nábreží. Kubánci chytajú ryby a obďaleč stojí cedule: Zákaz rybolovu! Ako u nás :)

Odtiaľ Fidel prihováral davom.

Pevnosť, ktorá chránila Havanu pred nájazdníkmi z mora. Odtiaľ vidíte Havanu ako na dlani. Dostanete sa k nej trochu netradične – tunelom, ktorý vedie pod zálivom.

Veradero je najznámejšia turistická oblasť, kde sa môžete váľať na pláži, popíjať kubánskej kafe v kaviarni, dobre sa najesť a zatancovať. Je tu bezpečne a čisto. Pláže sú plné a more karibsky priezračné. Len pozor na slniečko!

Pre mňa najkrajšie, čo som na Kube videla. Azúrové more a belostný piesok. Toto miesto vraj majú v obľube Kanaďania. No nie je divu. Proti ich sychravému počasie je toto učinený raj. Ak by som mala byť zasnene romantická, tak tu by som si dokázala predstaviť medové týždne.

Nie je to zase tak dávno, čo sme podobné plagáty mali aj u nás doma. Našťastie sa to budovanie lepších zajtrajškov presunulo trochu iným smerom. Avšak – keď si tak čítam tie volebné billboardy …

Koloniálna mestečko Vás mäkko pohladí po duši. Ľudia sa sem chodia radovať. Úzke uličky dláždené kamením, v centre na schodoch každý večer hrá živá hudba.

Vedľa Varadera a Trinidadu ďalšie najčastejšie navštevovaná oblasť. Tunajšie kraj je povestný pestovaním tabaku a výrobou cigár. Vápencové podložie dalo vzniknú rozsiahlym jaskynným systémom a skalnaté útvary, zvané mogoty sú pre túto časť Kuby charakteristické. Tu môžete jazdiť na koni alebo pozorovať úchvatné západy slnka. Bodrý Kubánec Vám tú predvedie ako vyrobiť cigaru a vysvetlí Vám, ako to s tým pestovaním tabaku vlastne je. Jo a ešte poznámka – nikde som nevidela, že by cigara šoulela čierna Kubánka na vlastnom stehne! Vždy len Kubánec a na doske.

V zátoke sviní prebehla v roku 1961 invázie kubánskych exulantov, ktorých cieľom bolo zvrhnúť režim Fidela Castra. Akcia bola financovaná americkým režimom. Kubánska armáda rozdrvila protivníkov do troch dní a dodnes z tejto slávy žije. My sme však venovali pozornosť skôr prekrásnej pláži Girón, ktorá bola takmer ľudoprázdna. A tiež grilované rybe. Tú nám pripravil miestnej stánkari. Čakali sme, že zaplatíme nehorázny peniaz, pretože ryba je na Kube trochu extra záležitosťou (všade sa jej hlavne kurčatá), ale za dve porcie a dve piva sme aj so sprepitným dali 25 CUC!