Nedostavaná železnica

Keďže väčšinu ľudí a rovnako ani mňa nebaví vracať sa tou istou trasou s kamarátom sme si vymysleli okruh ku tunelom. Začínali sme v obci Chyžné skadiaľ sme po žltej turistickej trase vystúpili na Ostrý vrch a následne sme po rovnakej značke zostúpili do obce Slavošovce, kde začína prechod cez tunely a akvadukt.

Nedokončený železničný tunel spája revúcku so štítnickou dolinou a meria 2 400 metrov.
Tunel začali stavať v roku 1941. Prerazený bol v roku 1944, práce pokračovali až do roku 1949, kedy zmenou politických i spoločenských pomerov stratilo jeho dokončenie opodstatnenie. Stavebná časť oblúkov tunela je vytvorená ručne opracovanými žulovými kvádrami, pričom niektoré vážia do 200 kíl. Dovážali sa z lomu nad obcou Čierna Lehota. Na stavbe pracovalo 700 robotníkov. Ich kvalitnú prácu preveril aj čas a dodnes máte dojem, akoby sa práce zastavili len prednedávnom, nie pred sedemdesiatimi rokmi. Tunel je vysoký 6,5 metra, široký 4.
Tunel sa staval ako tzv. gemerská spojka. Mal spojiť územia odrezané od Slovenska, potom, čo časť Gemera pripadla Maďarsku. Malo byť vybudovaných päť takýchto tunelov novou technikou. Tunel sa mal v Štítniku stáčať a pokračovať na Slavošovce, prejsť na územie Magnezitoviec smerom do Revúcej, lebo Jelšava bola v tom čase už maďarským územím a mal sa napájať na železnicu Brezno – Tisovec a odtiaľ viedla trasa do Banskej Bystrice. Výstavba tunela bola strategickým záujmom aj vtedajšieho vedenia Slavošovských papierní. Aby sa sem ľahko dovážali suroviny na výrobu papiera – buničina z Gemerskej Hôrky a hotové výrobky rozvážali do celého sveta. Po roku 1949 však už dobudovanie tunela stratilo význam. Územie okupované Maďarmi sa vrátilo späť Slovensku. Rovnako už aj železnice nejavili záujem o jeho dobudovanie.

Samotný prechod tunelom trvá približne 45 minút a pokiaľ idete zo Slavošoviec tak postupne klesáte dole. Nevyhnutnou výbavou pri prechode je čelovka, prípadne iné svetlo keďže tunel meria až 2 400 metrov. Pri obci Magnezitovce sa dá ďalej pokračovať smerom ku ďalšiemu kratšiemu tunelu, ktorý slúžil v minulosti ako sklad ovocia a následne železničným mostom.

Pohľad na Magnezitovce a turistickú trasu, ktorá sa už od začiatku stráca.

Počas celej cesty vidieť zvyšky po veternej kalamite z pred pár rokov, ktorá bola odstránená ale ku vysadeniu nových stromov už nedošlo.

Pri zostupe z Ostrého vrchu smerom na Slavošovce sa treba spoľahnúť na sedliacky rozum, pretože turistická trasa prechádza cez územie, kde nebolo odstránené kalamitné drevo a ktoré je výrazne zarastené krovinami. Miestny tvrdia že tam žije aj medveď čomu je vzhľadom na charakter okolia ľahké uveriť.

V nižších častiach je rozumnejšie držať sa lesných ciest, ktoré je v krajine veľmi ťažké prehliadnuť a schádzajú do obce Slavošovce.

Už pri vchode do tunela je cítiť v letných mesiacoch vítané ochladenie. Pri samotnom prechode má človek pocit, že stavba nebola opustená v roku 1949 ale iba pred pár rokmi.

Cez kratší z dvoch tunelov prechádza cyklotrasa a dá sa cez neho prejsť aj bez čeloviek.

Na záver sa ešte prechádza cez už spomínaný železničný most, ktorý sa v prípade nezáujmu dá aj pohodlne obísť. Samotný most je poslednou z technických pamiatok, ktoré mali v minulosti spojiť dve slovenské mestá.